Príbeh o tom, ako sa učím milovať samu seba, bezpodmienečne a bez potreby meniť sa. Napriek tomu, že sa vedome a zámerne mením. Príbeh mi pomohli vyrozprávať fotograf David Weinhauer a Boris Katrušín, poradca internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.

Tento článok musím, ako inak, začať niekoľkými disclaimers. Je založený na mojej skúsenosti, to znamená, že to, čo robím ja, nemusím pomôcť tebe. Je to môj názor, ktorý som s pomocou doktora Katrušína reflektovala s vedou. Po všetkých mojich skúsenostiach som stále presvedčená o tom, že so sexom sa oplatí počkať a že tvoj pohľad na seba ti v prvom rade bude diktovať aj tvoje okolie, podľa toho si vyberaj kamarátov, sociálne siete, magazíny či filmy.

Prečítaj si tiež: Fotila som sa polonahá, aby som zistila, či sa budem vnímať ako krásna

Vlastná hodnota na škole

Touto otázkou som sa prvýkrát začala zaoberať niekedy v 16, kedy mi o nej prvýkrát niekto rozprával v spojitosti s hodnotou, ktorú mám od Boha. Mimo kresťanstva som o sebahodnote nepremýšľala a ani nepočula až do vysokej školy, okolo roku 2014. Vtedy už prekvitali aj rôzne hnutia na sociálnych sieťach, či už za sebalásku, alebo tzv. body positivity movement a iné. Čo mali spoločné?

  • Otvárali diskusiu o tom, ako sami o sebe premýšľali.
  • Upozorňovali na to, že nie je jedno, ako sa s ľuďmi rozprávame.
  • Povzbudzovali k tomu, aby sme sa milovali takí, akí sme.

Ja som si postupne uvedomila niekoľko vecí. Po prvé, že chýbajúci otec vo výchove sa prejavil v mojich vzťahoch s mužmi. Kým som to nevedela, nemala som nad tým žiadnu kontrolu, dnes si viem dávať väčší pozor na to, či svoju hodnotu nevkladám do vzťahu. Učím sa veriť si aj keď som slobodná.

Po druhé, veľa z mojej hodnoty som vkladala do svojho výkonu: známky, súťaže, výsledky. Až keď som sa o time management a efektivitu začala zaujímať viac hĺbkovo (a vo veľkej miere za to môže tento blog), naučila som sa vnímať proces, nielen cieľovú čiaru. Na známky a výsledky v súťažiach som sa začala pozerať s nadhľadom, pri rozhovoroch o povinných testoch (Monitor, Matura, štátnice) viac rozumiem kontextu, v akom slovenské deti študujú. Áno, je možné dospieť k záveru, že nejde len o známky a stále mať dobré známky 🙂 Sú výsledkom toho, že sa viem učiť, že sa poctivo učím a že mám isté people skills, vďaka ktorým rozumiem aj očakávaniam mojich učiteľov.

Po tretie, naučila som sa, že je veľký rozdiel medzi faktom, že mám nejakú hodnotu, a medzi pocitom, že mám nejakú hodnotu. A podobne ako pri motivácii, aj pri sebaláske sa opakovane rozhodujem dávať na fakty. Emócie prídu a odídu, rozhodnutia nám pomáhajú vytrvať.

No a napokon som si uvedomila, že celý body positivity movement mi prekáža. Niektoré veci nedávajú zmysel. Chcem, aby moji čitatelia mali zdravý vzťah so svojim telom (aj mysľou) a neverím, že body positivity je správna cesta. Preto vznikol aj tento článok.

mladá žena na gauči - detail

Čo je body positivity

Body positivity je hnutie, ktoré zažilo svoj veľký boom na Instagrame niekedy v roku 2015. Odvtedy sa mu venovali hádam všetky médiá, dodnes o ňom publikujú knihy, vyjadrujú sa k tomu celebrity, blogeri, YouTuberi, laici aj odborníci.

Princípom je vytvorenie pozitívneho obrazu o sebe samom, o svojom vlastnom tele a prebiť tak negatívne myšlienky, ktoré nám podsúvajú zvyčajne médiá a televízia.

Prečo si myslím, že body positivity nepomáha každému

Základom, ktorý vnímam v tomto hnutí, je láska k sebe a s tou naozaj nemám problém. Je dôležité prijať sa takí, akí sme. Nevieš sa posunúť vpred, ak nevieš, na čom si a neprijmeš to ako fakt. Je to rovnako u športovcov, u ľudí, ktorí chcú schudúnť, u študentov, u vedcov: potrebujeme poznať momentálny stav. No nepovyšovala by som to na úroveň lásky, takej, ktorá ti potom bráni niečo meniť.

Ak svoje telo miluješ, budeš mu dávať jesť to, čo mu dlhodobo robí dobre. Budeš ho umývať a natierať látkami, ktoré mu robia dobre. Obliekať ho do látok, pre ktoré ľudia nemusia umierať, pre ktoré snáď ani planéta nemusí umierať. Ak sa miluješ, tak si nebudeš zhoršovať akné, ale systematicky pracovať na odstránení zápalu (lebo to akné je, je to zápal, nie je to jazva po bitke, ktorú odstrániš umelo, je to niečo, čo treba liečiť). Ak chceš telu ukázať lásku, budeš dostatočne veľa spať, piť, hýbať sa, oddychovať. A napokon, ak miluješ svoje telo, nemôžeš sa nestarať o svoju myseľ a dušu. Nemôžeš sa nevzdelávať, nerozprávať, nerásť osobnostne, neriešiť psychické ťažkosti. To je podľa mňa sebaláska a trvá približne celý život naučiť sa jej.

Zjednodušovať ju do konceptu, v ktorom prestanem riešiť, že som tučná, že mám zápal po celej tvári a krku, že si obmedzujem svoju budúcnosť nedostatočným pohybom a vyhováram sa na to, že veď sa treba mať rád, je podľa mňa obrovský podvod.

Veci, ktoré vieš zmeniť, zmeň. Ak to potenciálne znamená nebezpečenstvo, nemeň to osamote. Napríklad chudni pod dohľadom, lieč akné s odborníkom, konzultuj svoj spánok s lekárom. Ale nenazývaj pokus o zmenu nenávisťou, lebo ňou nie je. Je to prejav lásky a rešpektu k telu, v ktorom žiješ.

Ak sú veci, ktoré sa zmeniť nedajú a bojuješ s ich prijatím, tu vidím obrovský zmysel tohto hnutia. Práve tu vstupuje do debaty opäť veda. Za krásne považujeme veľakrát to, čo aj kolektív vníma ako krásne. Viem to ľahko ilustrovať aj na svojom príklade. Nechcem tým zjednodušovať jazvy, mutácie alebo rôzne druhy telesného postihnutia, ale ja tieto veci nemám. Mám však jednu vec, ktorá ma odlišuje od takmer každého kamaráta: mám inú farbu pleti a neviem to zmeniť.

detailný záber na nohy

Body positivity, ale aj zdravá sebakritika, formujú tvoj sebaobraz

Sebaobraz je psychologický konštrukt, znamená to akúsi vnútornú predstavu o tom, kým si. Vyvíja sa celý tvoj život a tvoria ju 4 hlavné faktory:

  • ako vnímaš sám seba
  • ako ťa vnímajú iní
  • ako ty vnímaš ľudí, ktorí ťa hodnotia (akú váhu im prikladáš)
  • ako vnímaš to, ako vnímaš sám seba #meta (áno, hodnotíme aj vlastný pohľad na seba)

Tvoj sebaobraz úzko súvisí s tým, ako si prijímaný v rodine, aký pocit prijatia a dôležitosti ti dávajú autority v tvojom živote (čiže rodičia a starí rodičia, blízki, neskôr aj priatelia). V neskoršom živote je kľúčové dobre si vyberať ľudí, ktorým dovolíš vôbec ťa ohodnotiť, ich hodnoteniu dáš nejakú váhu a zároveň si stanovíš vnútorné hranice toho, čo budeš a čo nebudeš brať do úvahy (vlastné aj cudzie myšlienky). Formovať si sebaobraz môžeš veľmi prakticky aj ty. Katrušín mi vysvetlil, že to skrze blog vlastne robím aj ja.

Na blogu sú desiatky (možno už aj stovky) mojich fotografií, ktoré prešli výberom mňa aj fotografa a ktoré boli pozitívne prijaté aj online. Málokedy publikujem „nevydarené“ fotky a ak áno, zvyčajne sú zábavné (čo je iná, ale stále pozitívna hodnota). Upevňujem si teda nimi pozitívny sebaobraz. Keby som na fotky dostávala veľa hejtu, mohlo by to narušiť to, ako sa vnímam. O to viac v dnešnej dobe, kedy sa inforácie a fotky môžu šíriť skôr ako narátaš do troch. Jeden screenshot a je to nezmazateľné.

„V poslednej dobe sa často stretávame aj s tým, že fotky, ktoré pridávame napríklad na sociálne siete, sú to najlepšie z najlepšieho, upravené pomocou rôznych programov na úroveň, ktorá nie vždy  korešponduje s realitou,“ upozorňuje Katrušín na temné stránky online pôsobenia. Aj ja si na to musím dávať veľký pozor. Po prvé, lebo si môžem sama ublížiť, po druhé, lebo sem chodia mladí ľudia a nie je mi jedno, čo vidia a čítajú. Ale takéto upravené sebaprezentovanie môže spôsobiť, že si nastavíme nereálne očakávania. Ich nenaplnenie môže navodiť ďalšie negatívne pocity.

„Negatívnymi faktormi na vývin sebaobrazu sú kritika rodičov, neuroticky ladená osobnosť, perfekcionizmus, ľudia s vysokými nárokmi, na výkon orientovaní jednotlivci,“ menuje Katrušín a ja si pri každom z nich viem vybaviť konkrétnu osobu. Začínam rozumieť, prečo sa vidíme tak, ako sa vidíme. Začínam tiež vidieť, ako veľmi moje slová chvály, kritiky či neutrálneho konštatovania môžu budovať ale aj rúcať osobnosti. Najviac náchylní na tieto faktory sú tínedžeri, ktorí prežívajú tzv. krízu osobnosti. To, ako sa s mladými rozpráva a jedná, ovplyvňuje ich vlastný sebaobraz. #damn

V tomto vnímam veľký prínos body positivity movement. Núti ťa premýšľať o sebe inak, než to diktujú médiá, sociálne siete a najmä neznámi ľudia online. Ak to spojíš s rešpektom voči vlastnému telu, zvolíš si správnu partiu a stanovíš si vlastné hranice, dokedy budeš tolerovať bullshit iných ľudí, máš dobre nabehnuté na zdravé sebavedomie, pevný sebaobraz a ešte snáď aj prívetivú osobnosť.

TIP: Prihlás sa na newsletter a ako darček ti pošlem moje TOP time management hacks!

akty na gauči

Ako do tohto kontextu zapadá sex?

O tomto mi tiež viac porozprával Katrušín. Na tému pozitívneho vzťahu k sebe samému a sexuality bol robený celkom zaujímavý výskum. Ten dokázal prepojenie medzi pozitívnym sebaobrazom, pozitívnym vnímaním vlastného tela a sexuálnym správaním u žien (prepáčte, chlapci, ale ak študujete psychológiu, našla som pre vás tému diplomovky).  Je tam akási priama úmera, ako mi to vysvetlil aj Katrušín: „Ženy, ktoré sú viac spokojné so svojím telom, venujú viac času sexuálnym aktivitám, zažívajú viac orgazmov, častejšie iniciujú sex, cítia sa lepšie vyzlečené pred svojím partnerom, majú častejšie sex pri zapálenom svetle, skúšajú nové veci v sexe (napríklad análny sex), častejšie uspokojujú svojho partnera, ako ženy, ktoré nie sú spokojné so svojím sebaobrazom.“

Tieto vedecké poznatky dokonale odzrkadľujú moju skúsenosť s pohľadom na seba samú. Ak sa naozaj budete mať radi a začnete pociťovať spokojnosť so sebou samým, reálne to zmení aj váš sexuálny život (ktorý na oplátku ovplyvňuje takmer všetko ostatné).

Samozrejme, psychológia potvrdila aj priamy vplyv sexuálneho „úspechu“ na naše sebavedomie. „Čo sa týka zvyšovania si sebavedomia sexom, flirtom či iným sexuálnym správaním, hovorí sa predovšetkým o pocite akejsi žiadanosti. Ak som schopný dostať do postele určitého človeka, napríklad sexuálne atraktívneho jedinca, sám o sebe v tom kontexte uvažujem ako o atraktívnom,“ vysvetľuje Katrušín.

Toto považujem za dostatočne silný dôvod, prečo viac dbať o seba a svoje telo, prečo si lepšie vyberať (a nevyberať) partnerov, prečo si vhodne načasovať sexuálne skúsenosti a celkovo, je to dôvod byť opatrný. Pretože to, čo zažívaš vo svojom sexuálnom živote, môže odzrkadľovať to, čo prežívaš vo svojom vnútri. Rovnako naopak, to, aký je tvoj milostný život, ti bude ovplyvňovať uhol, z akého sa na seba pozeráš. Súvisí to nielen s hanbou, vinou, neistotou (ktorú hlavne dievčatá prežívajú, ak majú priveľa alebo primálo partnerov), ale správanie a láska tvojho partnera (či jej neprítomnosť) ti v podstate formuje tvoj sebaobraz. Viac alebo menej sexu či viac alebo menej partnerov tvoj pokryvený sebaobraz nevyrieši. Môže ale podstatne zmeniť spôsob, akým na seba pozeráš.

mladá žena v spodnom prádle na balkóne

Na výške sa objavujeme, ale nemusíme všetko objaviť na výške

Pár vecí, ktoré by som chcela, aby si každý čitateľ z tohto článku odniesol:

  • Je okej nemať na sebe niečo rád.
  • Nenávisť voči sebe, ktorá pretrváva a prináša myšlienky napríklad na sebapoškodzovanie, treba riešiť so psychológom, nie na Instagrame. (Kľudne mi napíš, dám ti kontakt.)
  • Je viac než okej na sebe pracovať. Nevidím význam v živote, v ktorom sa neposúvame vpred.
  • Vedieť, čo od seba chceš a mať sebakontrolu JE prejavom pozitívneho postoja k svojmu telu.
  • Sebaláska je vedieť, že cukor je v konkrétnych množstvách, frekvenciách a formých jed. Sebaláska je tiež vedieť, že jednu donut ťa nezabije, dokonca ti môže pomôcť cítiť sa lepšie a pokračovať v práci na sebe. Nijako ju neohrozí. Again, control. 🙂
  • Tvoja rodina, tvoji kamaráti a aj ty sám si formuješ svoj sebaobraz. Začni filtrovať, čo prijímaš. Ak budeš mať svoje hodnoty a priority, filtrovanie bude ľahšie. (Napríklad na mňa výsmech za prízvuk už dávno nefunguje, lebo viem 5 jazykov a nebojím sa učiť sa nový. Podobne na mňa nezaberajú poznámky o farbe pleti, o tvare mojich vlasov alebo o množstve mejkapu, ktorý použijem.)
  • Tvoj sexuálny život a tvoj sebaobraz úzko súvisia. Nezneužívaj toto prepojenie a nenechaj si určovať svoju hodnotu len svojimi partnermi. Musíš žiť plnohodnotný život aj sám.
  • Osobná rada k sexu: Ak nevieš, čakaj. Ak je to očakávanie, odmietni. Ak sa to vyžaduje, uteč, OMG.
  • Ďalšia osobná rada k sexu: Neexistuje priveľa alebo primálo partnerov. Existuje len neistota v tom, kým som a či som hodná lásky. Rieš pôvod problému, nie výsledok, inak sa nikam nedopracuješ.
mladá žena na gauči v červených šatách

Praktické odporúčania od odborníka

Psychológa Borisa Katrušína som kvôli tomuto článku poriadne vyspovedala. Nebola by som to ja, kebyže ma nezaujímajú aj praktické rady pre môj aj tvoj život. Veci, ktoré môžeš dnes začať robiť a zlepšiť tým svoj sebaobraz. Napokon, kedy inokedy, ak nie počas školy, sa hľadáme a formujeme najviac?

Veľmi dôležitá je fyzická aktivita. „Pomáha nám nielen po telesnej a zdravotnej stránke, ale tiež odpúta pozornosť od nepríjemných myšlienok a uvoľňuje neurostransmitery, ktoré súvisia s pocitom pohody, radosti, a v neposlednom rade, pôsobí ako prevencia duševných porúch.“ Ja odporúčam fyzickú aktivitu aj preto, že brutálne zlepšuje výkon v práci a škole, pomáha ti lepšie sa sústrediť a pamätať si učivo, ovplyvňuje tvoj spánok a vlastne aj to, ako vyzeráš.

Podľa Katrušína je dôležitý aj čas s priateľmi. „Myslím predovšetkým ľudí, ktorí sú pre nás oporou, nesúdia nás, s ktorými máme spoločné záujmy a vieme sa navzájom oceniť a vypočuť. Cítime sa pri nich bezpečne.“ Zdravé vzťahy podľa neho významne pomáhajú budovať náš sebaobraz.

Nesmieme zabudnúť ani na sebapoznanie. Mali by sme „poznať sami seba, svoje motivácie, hodnoty, silné slabé stránky. To nám umožní hľadať hodnotu nielen v tom, akí sme fyzicky, ale poznať svoje kvality, zdroje, hodnoty v iných dôležitých oblastiach života. Pomáha to uvedomiť si že naša hodnota je oveľa komplexnejšia ako len samotné telo.“ Bum, lepšie to už nepoviem.

Niekoľko stručných, ale účinných rád, od Katrušína:

  • Obliekať sa ako nám je príjemné, v čom sa cítime dobre.
  • Dobrovoľníctvo: prináša pocit užitočnosti pre spoločnosť.
  • Plánovanie si drobných krokov ku zmene, ktoré ak, dosiahneme vieme povedať, že sme ich naplnili. Ak sú kroky príliš veľké, nejasné, málo reálne, môžu nás rýchlo demotivovať. Vidíš, a ty si si myslel, že si tie motivačné drísty vymýšľam? Pre články o plánovaní jednoducho klikni sem.
  • Poznať svoje telo:  Aké je? Ako funguje?  Čo mi robí dobre? Čo mi škodí?
  • Pestovanie záľub a koníčkov.

A posledná rada od psychológa je podľa mňa niečo, čo si treba vytlačiť a zarámovať:

„V neposlednom rade, buďte k sebe milosrdní. Nie sme vždy schopní mať veci pod kontrolou. Ak niečo nie je tak ako má, alebo nevyjde, netreba byť hneď katom, ale treba si priznať chybu či nedokonalosť a vedieť si odpustiť.“

Chceš dostávať viac takýchto článkov, vedieť o ich progrese, ovplyvniť to, o čom nabudúce napíšem a trochu nahliadnuť aj do môjho pracovného života v Refresheri? Prihlás sa na môj newsletter a raz za týždeň ti pošlem update spolu s odporúčaním na TOP knihy, seriály, filmy, dokumenty a články, ktoré sa oplatí poznať. Stačí kliknúť sem a vyplniť email.

Categories: Lifestyle

Timka

Ahoj, som Timka, mám 24 rokov a blogovaniu sa venujem od roku 2016. Pracujem ako redaktorka a mojou záľubou sú cudzie jazyky a kreatívne písanie. Verím, že tento blog ťa bude motivovať aspoň tak ako motivuje mňa. Zo školy sa naozaj dá vyťažiť viac ako len diplom: sleduj ma a ukážem ti, ako.

1 Comment

Fotila som sa polonahá, aby som zistila, či sa budem vnímať ako krásna - Timkablog · 23. októbra 2019 at 19:13

[…] Prečítaj si tiež: Porozprávala som sa so psychológom o tom, či sexuálny život ovplyvňuje náš sebaobraz a sebal… […]

Máš názor? Sem s ním!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. viac informácii

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Zatvoriť