A hocako bláznivo to znie, odpoveď je: áno, budem. Ale nie je to aktami. Je to uhol pohľadu na seba samú. Čítaj ďalej.

Prečo som sa rozhodla pre takéto fotky?

V prvom rade som bola zvedavá. Očarila ma tvorba fotografa Davida Weinhauera natoľko, čo po niekoľkých nenápadných reakciách na stories na Instagrame som mu napísala. Kdesi v kútiku duše som dúfala, že neodpíše a nebudem to musieť riešiť 🙂 Ale odpísal.

Zaujíma ma krása ako koncept, ako čosi, čo existuje v ľudskej mysli, abstraktný pojem, ktorý predsa len vie mať tak veľa konkrétnych realizácií (ak študuješ lingvistiku, tak proste toto je morféma k mojej morfe, fonéma k mojej hláske).

Zaujíma ma aj psychika človeka, predovšetkým sebaláska a duševné ochorenia. K tejto téme sa na blogu ešte určite chcem vyjadriť, chcela som však začať niečím, čo mi vždy bolo blízke: sebahodnota. Chcela som preto vyskúšať, či pohľad na seba na vyzývavých fotkách nejakým zásadným spôsobom zmení to, ako sa na seba pozerám.

Fakt je za týmto nejaký pokus o vedecký experiment, alebo som sa len chcela vyzliecť pre Instagram?

Každý, kto ma trochu pozná, vie, že nie som rada nahá. No chcela som vedieť, čo to so mnou spraví. Aby som to mohla označiť za vedu, šla som za vedcom-odborníkom. Porozprávala som sa s Borisom Katrušínom, poradcom internetovej poradne IPčko.sk, ktorý mi vysvetlil, že niečo naozaj spája fotografie a môj pohľad na seba.

Katrušínovi som vysvetlila, prečo chcem fotiť glamour fotky. Upozornil ma, že moje fotky budú mať pridanú hodnotu v tom, že sa stanú súčasťou verejného priestoru. Ak sa dokážem na ne pozerať ako na odraz mojej krásy, vedia mi upevniť pozitívny sebaobraz. Vo veľkej miere ho posilnia aj reakcie ľudí, či už neznámych alebo blízkych. V tomto prípade môžem teda ohnúť klasické “pravidlá” toho, čo je krásne a pozerať sa sama na seba inak.

Pohľad na krásu podľa Katrušína ovplyvňujú viaceré faktory. Prvým sú prevažne objektívne, fyzické faktory: „Čo sa týka tváre, sú to predovšetkým symetria tváre, čistota pleti, hladkosť pleti, podiel farebného kontrastu pier a okolia očí. Je to dané evolučne, súvisí to s genetickou výbavou, chorobami, ktoré sme prekonali a pod. Symetria tváre totiž súvisí so zdravím. Čo sa týka tela, u žien je to pomer pása ku bokom 7 ku 10. Teda širšie boky.“

Prečítaj si: Porozprávala som sa so psychológom o tom, či sexuálny život ovplyvňuje náš sebaobraz a sebalásku. Jeho odpoveď ma prekvapila

No, jak pozerám do zrkadla, tak pozerám, spĺňam zatiaľ len tie boky. Ale tvár doladím mejkapom, pre fotky to stačí. Samozrejme, keď nestojím pred kamerou, jedlom, pitím, cvičením aj kozmetikou na náprave nezdravej pokožky pracujem. Lebo nie je to len o tom, mať sa rada, ale treba na sebe aj zamakať.

Druhým faktorom je spoločensko-kultúrne vnímanie krásy. „Krása ako taká v priebehu rokov mení. V starovekom Egypte boli za dokonalé považované útle ženy s úzkymi ramenami a vysokým pásom. V Antike sa krása oveľa viac sústreďovala na mužov a bol na nich vyvíjaný tlak. U žien v tejto dobe sa preferovala plnosť, bacuľatosť a bledšie odtiene pleti. V starovekej Číne zasa boli za atraktívne považované drobné ženy. Počas renesancie boli v kurze ženy s plnými tvarmi, ktoré odrážali bohatstvo rodiny a schopnosť muža zabezpečiť ju. Naopak počas prvej svetovej vojny boli u ženy preferované viac mužské črty, kratšie vlasy, malé prsia, plochejšie hrudníky…“ Mohli by sme v tomto s Katrušínom pokračovať. Proste to, čo sa považuje za pekné, vo veľkej miere určuje daná generácia.

Napísala som o tom celý článok na Refresheri. Rozoberám tam aj tvrdenie, že mejkapom ženy iba klamú a odpovedám aj na otázku, či je mejkap prirodzený len pre ženy, alebo aj pre mužov. Klikni sem a prečítaj si celý článok.

Posledným faktorom sú médiá a sociálne siete, magazíny, postery, reklamy. Čím viac budeme vidieť rozličné tvary a farby, tým viac v nich budeme nachádzať to pekné. A začneme to vidieť napokon aj na sebe. Myslíš, že bolo ľahké v roku 2000 byť jediná drobná, bacuľatá, kučeravá a hnedá? Myslíš, že dnes je to vďaka ľuďom ako Beyoncé ľahšie? 🙂 Toto je vec, ktorú môžem v malej miere ovplyvniť aj ja. Tým, čo publikujem, aj tým, na čo sa dobrovoľne pozerám.

So všetkými týmito znalosťami som sa teda odhodlala vyskúšať trochu iné fotenie a pokúsila som sa nájsť svoju zvodnú stránku, ktorú bežne jednoducho nevidím (seba predsa málokedy zvádzame, že?). To, či sa nám to s Davidom vydarilo, povedz ty.

Ako prebieha také fotenie?

Ako hocaké iné, len mám na sebe menej oblečenia, haha.

V skutočnosti je to jednoduché. S každým fotografom, s ktorým spolupracujem, sa najskôr porozprávam. O živote, o blogu, o fotkách. Povieme si, aké mám predstavy a čo z toho je aj reálne.

S Davidom sme fotili u mňa doma. Mám našťastie priestranný a svetlý byt, s kreatívnym fotografom a dobrým outfitom to už nebolo také náročné. Teda, až kým neprišla prvá výzva sa odhaliť. Po prvom bloku ma ale David niečím rozosmial a po hodine mal asi stovky fotiek. Úplne prirodzene, bez nátlaku, bez uštipačných poznámok, bez hocičoho, čo si s predsudkami možno o takomto fotení predstavuješ. Takmer v ničom sa to od fotenia na ulici, v kaviarni či knižnici nelíšilo. Dokonca to bolo pohodlnejšie, pretože nám nikto neliezol pod nohy a my sme nikomu neblokovali priechod.

Nemusela som pózovať ani nič skrývať či sťahovať, David z toho vždy vytiahol to najkrajšie. Fotenie trvalo zopár hodín, ale mali sme vždy prestávky a necítila som sa ani unavená. To, ako ďaleko vo vyzliekaní zájdem, bolo len na mne, hoci občasné pošťuchnutia k odvahe pomohli.

Bolo to vôbec na niečo dobré?

Odhodila som všetky zábrany a hanbu? Nie. Pripomenula som si, že som príťažlivá a že je na mne čo ľúbiť? Áno.

Ako blogerka často stojím pred fotoaparátom. Naučila som sa nielen to, kedy a z akého uhla vyzerám dobre. Uvedomila som si, že ja proste vyzerám dobre. Že čím viac sa na seba pozerám, tým viac krásnych čŕt vidím. A je to neskutočne silný pocit, pretože na týchto črtách viem vyskladať celý outfit, vyjsť do ulíc a byť so sebou spokojná celý deň. Učím sa nesťažovať sa na svoj vzhľad, lebo ľudia aj tak nevedia, ako na to zareagovať a lebo to nemusí byť vždy pravda. Čo môžeš, zmeň, čo nemôžeš, prijmi.

Ah, aký je odvtedy život ľahší. Takže ak bojuješ so self image, mám pre teba jedno odporúčanie. Hľadaj to krásne. Na sebe, aj na iných. Nemusíš sa preto vyzliecť. Ale ak chceš, viem presne, kto ti spraví fotky, z ktorých padneš na zadok. Stačí kliknúť na @weinhauerd a sledovať, ako sa ženám rozžiara oči, keď niekto dokáže zvečniť to, čo je na nich pekné.

Klikni sem a prezri si Davidovu ďalšiu tvorbu. Nezabudni mu dať follow a povedz mu, že som ťa poslala. Poteší sa. 🙂 Chceš ešte viac? Vybavila som ti u Davida 10 % zľavu na fotenia, ktoré si bookneš do konca roku 2019. Fotiť môžeš aj v novom roku. Stačí, ak mu napíšeš na Instagrame a povieš, že si čítal/a článok. Zľava platí pre prvých 10 záujemcov, tak nepremeškaj svoju chvíľu!

Categories: Lifestyle

Timka

Ahoj, som Timka, mám 24 rokov a blogovaniu sa venujem od roku 2016. Pracujem ako redaktorka a mojou záľubou sú cudzie jazyky a kreatívne písanie. Verím, že tento blog ťa bude motivovať aspoň tak ako motivuje mňa. Zo školy sa naozaj dá vyťažiť viac ako len diplom: sleduj ma a ukážem ti, ako.

1 Comment

Sebaláska, body positivity a sex na výške - Timkablog · 23. októbra 2019 at 17:00

[…] Prečítaj si tiež: Fotila som sa polonahá, aby som zistila, či sa budem vnímať ako krásna […]

Máš názor? Sem s ním!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. viac informácii

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Zatvoriť