Tento článok je plný mojich aha momentov a vyplýva z vlastného pozorovania a mojich skúseností. Sú to praktické tipy, ale aj rady od srdca. Vysoká škola nie je len o vodke s redbullom a povinných prednáškach s opicou.
Obliekaj si vrstvy
Prednáškové miestosti sú nepredvídateľné. Doobedu sa budeš potiť ako kdesi na dovolenke a poobede sa budeš triasť od zimy. Odporúčam byť oblečený vrstvovito (napríklad tričko+košeľa+bunda, alebo top+kardigan+bunda). Prechodné obdobia skvele prežiješ aj so šálom, z ktorého vieš vykúzliť deku.
Pripravuj sa na každú prednášku
Moje odporúčanie je čítanie si rozložiť (zvyčajne aj tak o jednotlivých kapitolách či knihách hovoríte postupne počas semestra). Trik, ako nemať preplnený víkend, pri ktorom si neoddýchneš, je čítať zadané kapitoly počas týždňa (napríklad po hodine, ak tam máš aspoň hodinku pauzy).
Odporúčané čítania je fajn mať kdesi zapísané, raz budeš hľadať zdroje do seminárky alebo bakalárky a zídu sa ti. Ak niečomu nerozumieš, hľadaj odpovede. Spísala som webstránky, ktoré ti v tom môžu pomôcť (pamätaj, že som študovala angličtinu a prekladateľstvo).
Zavolaj rodičom
Toto je rada od srdca. Nechcem spôsobiť paniku ani ťa vystrašiť. Ale rodičia sa o teba boja (najmä ak študuješ mimo domu). Zavolaj im. Odpovedz na všetky ich iritujúce otázky: či ješ dostatočne veľa, či chodíš na prednášky, ako to že máš iba Déčko (skús pritom pokojne vysvetliť, že výkon nad 75 % naozaj nie je zanedbateľný a známky nie sú všetko).
Ja som svoju mamu stratila počas prvého ročníka na výške. A fakt ľutujem, že som jej nezavolala častejšie. Nerob tú istú chybu.
Asi budeš plakať (veľa)
Kvôli chlapcovi/dievčaťu. Kvôli učiteľovi, ktorý ti vynadal a pritom nevedel, že v ten deň sa už niečo pokazilo. Kvôli prepadnutej skúške (čo povedia doma?!). Kvôli tomu, že sú dve hodiny ráno, ešte zďaleka nevieš všetko, čo potrebuješ vedieť, ješ studený segedín tvojho spolubývajúceho priamo z nádoby (bez zohriatia) a netušíš, či si vôbec budeš môcť dovoliť zájsť v lete na festival.
Výška je emotívna jazda a je pravdepodobné, že si pri nej zaplačeš. Naposledy som ja plakala, pretože som nevedela nastaviť číslovanie strán v diplomovke. Yepp. Napokon mi to musel nastaviť niekto iný.
Plač je úplne v poriadku. Nedus to v sebe. Ak máš ale dojem, že nemáš žiadnu kontrolu nad svojim smútkom, že je toho naozaj priveľa, alebo že to zasahuje do tvojho každodenného života, vyhľadaj pomoc. Nie je hanba ísť za psychológom. Ak ťa to upokojí, aj ja som chodila.
TIP: Môžeš vyskúšať napríklad aj online poradňu.
Možno si nenájdeš hneď partiu
A to je úplne v poriadku. Niektorí ľudia si nájdu na výške najlepších kamošov, či dokonca životných partnerov, hneď v prvý deň školy. Iným to trvá aj pár rokov.
Najlepší spôsob, ako si nájsť kamarátov, je pridať trochu snahy. Zapoj sa do viacerých aktivít, pozvi kolegu z brigády na pivo, navrhni ročníkovú párty alebo oslov to dievča v školskej jedálni, ktoré stále sedí samo. Ja viem, že toto je najmä pre introvertov brutálne náročné, ale keď urobíš krok smerom k ľuďom, oni urobia krok smerom k tebe.
Ja som tak naozaj zapadla a našla si „svojich“ až po návrate z môjho prvého Erasmu. A sú to ľudia, ktorých chcem istotne mať na svadbe a krstinách a narodeninových oslavách. No trvalo mi to napriek tomu, že som iniciatívna a celkom sociálna. Takže daj tomu čas. Nemaj príliš vysoké očakávania od prvého týždňa na výške.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nie je to len o sexe a párty
Z nejakého dôvodu stále pretrváva obraz o „typickom vysokoškolákovi“: Opíja sa od pondelka do štvrtka (potom ide na víkend domov), spáva s kadekým, ledva prechádza skúškami… Kámo. Fakt sa z tých 5 rokov dajú vyžmýkať brutálne vzťahy, zážitky na celý život, pobyty v zahraničí, hoci aj dvojstranový životopis a partia kamošov až za hrob.
Na memečkach o typických vysokoškolákoch sa zasmejem, ale fakt to nemusí byť prípad každého (a nie je to prípad väčšiny, ktorú poznám).
Necháp ma zle. Rada si zájdem na drink či dva s kamošmi. Veľmi rada tancujem. A muži na východe sú super. Ale tvoj vysokoškolský zážitok nemusí byť ako môj. Necíť sa pod tlakom. Nechodia všetci piť. Naozaj nie každý na výške sexuje, nie, nie si jediný človek, čo nemá v dvadsiatke frajera/frajerku… Proste sa upokoj a užívaj si to po svojom.
TIP: Už keď ten sex máš, dbaj o svoje zdravie. Na kontrolu by si mal/mala zájsť zakaždým, keď máš nového partnera, nezabudni si trackovať cyklus (ak si dievča) a nezabudni používať ochranu. Ubezpeč sa, že tomu človeku veríš a v ideálnom prípade hovorte už vopred o tom, čo budete robiť, ak jeden ochorie alebo ak dievča otehotnie. Ste už dospelí. Treba sa tak správať.
Vysoká škola nie je pre každého
Áno. Celý môj blog stojí a padá na tom, že zo strednej pôjdeš na výšku a ja ti radím, ako to zvládnuť. Ale poviem ti tajomstvo: podľa mňa vysoká škola nie je pre každého.
Na Slovensku máme priveľa vysokoškolákov a rozloženie počtu študentov podľa odboru nezodpovedá potrebám, ktoré naša krajina má. Bez ohľadu na to, čo ti hovoria rodičia, nepotrebuješ výšku na to, aby si žil dobrý život, a naopak, výška nezabezpečí, že neskončíš s dlhmi na ulici.
Ak už výšku začneš a časom si uvedomíš, že to nie je pre teba, je v poriadku dať si pauzu. Nie je hanba vedieť, čo chceš a ísť si za tým. Hlavne si skús zabezpečiť život tak, aby si nežil na úkor svojich rodičov. To sa ale dá aj bez diplomu.
Pre niektorých ľudí je vysoká škola utrpením, ktoré prežijú, aby získali svoj vysnívaný titul a mohli robiť to, čo chcú. Pre iných je to najlepších 5 rokoch v ich životoch. Pre niektorých je to kdesi uprostred. Snaž sa užiť si tento čas, pokús sa o najlepšie známky, aké dokážeš získať a zbieraj skúsenosti aj mimo školy. Oh, a stále maj so sebou slúchadlá. Ver mi.
Pošli tento článok niekomu, kto čoskoro začne študovať na výške.
2 Comments
Janka Bianka · 16. augusta 2019 at 14:13
Nuž veľmi pekne spísané. Veru na výške som si poplakala neraz. Tiež sa mi čosi na diplomovke pokazilo, hrozilo, že mi celá zmizla. Našťastie som si vždy robila zálohy kade-tade na mail, na usb a tak aby som nestratila všetko keby niečo. A smutno mi bolo aj keď som spala prvú noc na internáte. S rodičmi to je pravda, nikde nevieme, kedy o nich prídeme. Avšak nie všetci rodičia majú so svojimi deťmi vzťah čiže zase nasilu sa nič nedá. Ak však dieťa ide na výšku a hrá sa na „frajera“ že rodičov už nepotrebuje, nevolá im a podobne tak to tvoj bod rozhodne správne opisuje. A tiež je podľa mňa dobré a správne nežiť na úkor svojich rodičov, vedieť si na seba zarobiť a byť samostatný.
Timka · 17. augusta 2019 at 22:59
Vďaka za komentár, Janka! Ja som si rovno diplomovku zálohovala na Drive (priamo na ňom som ju aj písala), to je veľmi užitočné 🙂 Máš pravdu, že nie sú všetky vzťahy s rodičmi ideálne, no aj v takých prípadoch podľa mňa je dobré zabojovať. Hoci súhlasím, výška je na to, aby sme sa naučili byť samostatní.