#dnescitam: Smútok je tvor s krídlami (recenzia)

Kratučká kniha od Maxa Portera sa nachádza na prelome prózy a poézie. Hovorí o téme, ktorá je ťažká, hovorí však o nej s ľahkosťou a nadhľadom. Smrť čaká každého jedného z nás, ako sa ale vyrovnávajú so smrťou pozostalí? Tu je moja recenzia knihy Smútok je tvor s krídlami, ktorá na túto otázku hľadá odpoveď.

Malá kniha s veľkým príbehom

Príbeh mi je veľmi blízky a považujem za odvážne hovoriť o takejto náročnej situácii otvorene, nebodaj poeticky a občas aj s humorom. Celé to začína smrťou manželky a matky dvoch detí, a kniha nás sprevádza tým, ako sa s týmto smútkom vyrovnávajú pozostalí. Chlapci dospievajú, otec sa tiež snaží, no a do tohto zmätku príde nečakaná návšteva: vrana. 

Práve vrana je pre mňa postavou, v ktorej sa poézia a próza stretávajú. Počas celej knihy vnímame, že otec pracuje na výskume. Venuje sa literatúre, a konkrétne pracuje na zbierke básní s názvom Krá (Crow), ktorú napísal Ted Hughes. Táto zbierka je symbolicky prítomná počas celého zotavovania sa z nečakanej tragédie. Neustále sa jej venuje. Zároveň sa však táto Crow (čiže vrana) v jeden deň objaví na prahu ich domu a vstúpi do ich života.

Chlapcov aj otca často navštevuje, rozpráva sa s nimi a – nie vždy práve najmilšie – sa stáva ich sprievodkyňou na ceste zotavovania sa zo zármutku. Je to silná metafora, zjavná už aj z názvu. No zároveň som počas čítania mala dojem, že vrana je reálnou postavou príbehu.

Už len to, čomu sa kniha venuje, bolo pre mňa dôvodom kúpiť si ju na festivale Pohoda. Sama som už svoju mamu stratila (a ak ty alebo tvoji blízki niečím takým prechádzajú, trochu som sa o tom na blogu už rozpísala). Po strate som dlhšie hľadala spôsob, ako začať čítať poéziu v slovenčine, od strednej som to nerobila, a tento príjemný koktejl mi padol vhod.

Hoci je kniha naozaj krátka, čítala som ju niekoľko dní, pretože som sa na mnohých miestach našla a nemohla som v čítaní pokračovať pre emocionálne rozloženie. Smútok je tvor s krídlami je silná a veľmi dobrá kniha, takže vrelo odporúčam. Vhodná určite aj ako darček – nie je morbídna.

Najsilnejšie citáty (pre mňa)

Mysleli sme si a pochopili sme, že začal nový život a otec bol teraz iným otcom a my sme boli statočnými novými chlapcami bez mamy.

 

Spomínam si, že som sa bál, že niečo sa určite stane, keď sme boli na začiatku takí šťastní – ona a ja -, keď sa naša láska prispôsobovala tvaru našich životov ako cesto na koláč, čo sa dvíha k okrajom formy, nadýchava sa a pečie sa.

Vydavateľstvo inaque uverejnilo aj ukážku z knihy. Odporúčam. Varovanie: Silná káva.

Bolo ich mnoho-premnoho. Je to kniha, ktorá krásne opisuje intímne myšlienky a pocity pozostalých. Občas sú nejasné, inokedy bolestivé. Niekedy prinášajú úsmev, inokedy sa z nich do očí tlačia slzy. No táto stránka bola pre mňa hádam najsilnejšia:

Podľa mňa je práve to ticho, ktoré po smrti blízkeho nastane, to najhoršie. Je to bolestivé a nekonečné, a spôsob, akým ho Porter zachytáva, je pre mňa jedinečný. To, čo by som ja márne opisovala hodiny, dokáže chytro zachytiť v niekoľkých slovách – a tu musím vyzdvihnúť aj schopnosti prekladateľky tieto veci zachytiť aj v našej ľúbeznej slovenčine. Ana Ostrihoňová, skladám klobúk!

Na záver

Hoci je text experimentálny, je jednoduché mu porozumieť. Smútok je tvor s krídlami zachytáva veľkosť smútku z rodinnej tragédie spôsobom, ktorá mi vzala dych. Kniha mi pomohla viac porozumieť vlastným myšlienkam, ktoré podobne ako tie v knihe, častokrát spolu nesúvisia a sú zmietané bolesťou zo straty. A verím, že mi pomohla aj porozumieť smútku iných, a byť tak citlivejšou a empatickejšou.

Knihu si môžeš zakúpiť v Martinuse aj s ISIC zľavou navyše. (#študentskýrozpočet)