Paul Hoffman je scenárista a spisovateľ. Jeho román Ľavá ruka Boha je prvým dielom trilógie, ktorá sleduje príbeh chlapca. Volá sa Cale a napriek mladému veku má zvláštne nadanie na vojnovú stratégiu a boj. Na bolesť je zvyknutý a zabiť by mohol aj v spánku. Tu je moja recenzia knihy Ľavá ruka Boha.
Zaujala ma anotácia
Je to prvýkrát, čo na blogu skopírujem aj anotáciu knihy. Práve tá však bola dôvodom na kúpu (knihu som venovala ako darček a len si ju požičala na prečítanie). Časť z anotácie:
„Útulok spasiteľov na Shotoverskom zráze je jedna veľká lož. Spásy sa tam človek nedočká a o útočisku nemôže byť ani reči.“ V útulku spasiteľov niet priestoru pre radosť a nádej. Väčšinu chovancov priviedli na toto skľučujúce miesto v útlom detstve proti ich vôli. Krčia sa pod krutovládou mníchov, ktorých zverstvá a nemilosrdnosť majú jediný cieľ – slúžiť Obesenému spasiteľovi.
Útulok, ktorý je skôr pevnosťou, slúži na výchovu, resp. výcvik malých chlapcov. Vyzerá to, že z nich formujú armádu, čo sa neskôr aj potvrdí. Spasitelia sú náboženskí fanatici, ktorý veria, že krajinu treba očistiť od skazy: tak to aspoň tvrdia Caleovi. A tak jediné, čo vie, je zabíjať. Rozumie vojenskej stratégii, no v živote sa nerozprával so ženou. Jedáva len neidentifikovateľné jedlá v útulku, ktoré slúžia na prežitie. Je zvyknutý na bolesť, krv, hlad a zimu. Stredoveké prostredie a kruté zaobchádzanie s chlapcami spolu s Caleovými myšlienkami ma nútilo čítať ďalej a ďalej v nádeji, že sa niečo zlepší.
Jedného dňa sa všetko skomplikuje pre nepremyslenú vzburu a mladé dievča. Cale prežije vášnivý vzťah, dostane sa von z útulku a žije vo veľkom meste. Jeho schopnosť vraždiť ako aj jeho ľstivý postoj ku stratégii spôsobia v meste rozruch. Ani zďaleka nie je prvá časť tejto trilógie romancou. Cale má tajuplné poslanie a Hoffman ho šikovne odkrýva. Popri tom čitateľovi predstaví svet, ktorý náramne pripomína ten, v ktorom sám vyrastal.
Príjemné čítanie, ale…
Pokiaľ ide o štýl písania, dej je premyslený dobre, ale mnohokrát autor opakoval informáciu, ktorá bola zjavná. Či už fakt, že chlapcov v útulku mlátili, alebo to, že jedno z dievčat je tučné. Pôsobilo to ako vnucovanie alebo akoby tomu sám neveril. Takýto jednoduchý spôsob rozprávania by nevadil, ak by to bolo v prvej osobe (Cale by možno takéto skreslené a opakujúce sa myslenie mohol po rokoch týrania mať), no tu máme samostatného rozprávača. Nie som si istá, či mám toto prisúdiť autorovi alebo chyba nastala pri preklade. Ako som už písala aj v recenzii na Smútok je tvor s krídlami, na prekladateľovi záleží.
Na záver
Ak hľadáš príjemnú bokovku, oddychovku, pri ktorej na chvíľu prestaneš myslieť na skúšky, tak túto knihu odporúčam. Nájdeš tu všetko: napätie, vojnové scény, autobiografické prvky, romantiku a nečakané rozuzlenia. Bez ohľadu na to, či fantasy obľubuješ, by sa ti táto kniha teda mohla zapáčiť.
Aký je tvoj vzťah ku trilógiám a sériám vo všeobecnosti? Máš rád príbehy na pokračovanie?
0 Comments