Siiri, Irma a Anna-Liisa riešia záhady a fínska autorka Minna Lindgren nás sprevádza domovom dôchodcov lepšie ako by to niekto v mojom veku očakával. Smrť vo večernom háji je prvá časť trilógie Babičky, ktorá veľmi zaujímavo spracúva tému starnutia. Čo si však o nej myslím? Dozvieš sa v mojej recenzii.
Príbeh s netradičným miestom deja
Prvýkrát som čítala knihu, ktorej dej sa odohráva v starobinci. Teda pardon, v domove s opatrovateľskou službou pre seniorov so silne symbolickým (a ironickým) názvom Večerný háj. Navonok to vyzerá dosť pochmúrne, až nudne.
Príbeh sa točí okolo troch stareniek, ktoré v podstate už len čakajú na smrť. Hoci sú čiperné, v domove je starostivosť naozaj hrozná. Pracovníčky sú odporné, babičkám neveria a často to vyzerá až na šikanu (no nechal by si odpadnutú babku na zemi? NO NECHAL? Lebo ony áno).
Chodia na pohreby iných obyvateľov, popíjajú červené víno, jedia zoschnuté mäso a najviac ich baví voziť sa električkami. Humorný hoci ostro úprimný príbeh opisuje starnutie z pohľadu, z akého bežne človek v mojom veku naň nepozerá.
Do toho však autorka odhaľuje zákulisie domova, ktoré je zjavne plné podovdov a vecí, ktoré trom hlavným hrdinkám nedajú pokoja. To však už prezrádza aj samotný názov: Smrť vo večernom háji.
TIP: Ak hľadáš tip na čítanie v angličtine, tento príbeh nesmie ujsť tvojej pozornosti
Obľúbená črta knihy: akčné hlavné hrdinky
Úprimne, táto kniha nie je medzi top, ktoré som čítala. Nevrhla som sa na ďalšiu časť trilógie po prečítaní tej prvej. No veľmi ma bavilo sledovať spôsob, akým komunikujú a žijú Siiri, Irma a Anna-Liisa. Sú plné suchého humoru, majú toho odžité až-až, baví ich rozprávať sa s mladými, častokrát zabudnú, čo chcei povedať, a najmä z nich srší taká ozajstná babičkovská láska.
Spôsob, akým je kniha písaná, sa mi páči: dialógy sú napriek veku hlavných hrdiniek živé a častokrát zábavné, opisy nie sú zdĺhavé a zápletka sa rozvíja postupne no nie príliš pomaly. Myslím, že Smrť vo večernom háji je príjemnou oddychovkou najmä na večerné chvíľky osamote. Ja som s ňou strávila prvý mesiac na Erasme a bolo príjemné čítať niečo aj v slovenčine.
0 Comments