Ako som sa (vlastne) dostala na Erasmus

Ako sa dostať na Erasmus? Vyžaduje to hneď niekoľko vecí: trpezlivosť, vytrvalosť pri papierovačkách… Ale tiež post-it notes všade po stole, chladničke, dverách apod. o tom, ktorý dokument treba ešte vypísať/vytlačiť/naskenovať/poslať/preposlať. Schopnosť napísať motivačný list (ktorému som sa ja vyhla, o tom neskôr) a tiež musíš splniť základné podmienky, o ktorých sa dočítaš na webstránke tvojej univerzity (Zahraničné oddelenie, sekcia Erasmus mobilít). Tá naša zorganizovala informačné stretnutie na začiatku roka (niekedy v novembri), deadline na prihlášky bol v januári.

Ako sa dostať na Erasmus: Podmienky pre uchádzačov

Takže prvá vec, ktorú som musela urobiť, bolo skontrolovať, či spĺňam všetky podmienky, vybrať si krajinu a univerzitu, vyplniť prihlášku, poslať mail a modliť sa. Všeobecné podmienky sú platné pre každého (viď snímka hore), no a naša katedra brala do úvahy hodnotenia z určitých predmetov pre stanovenie poradia počas výberového konania (iné predmety pre každý odbor, zhodovali sa však niektoré).

V mojom prípade to boli tieto:

• Language Skills
• Introduction to Linguistics
• Introduction to Literary Theory
• British Studies I: Institutions of the UK
• American Studies I: Institutions of the USA

Vyzeralo to asi takto. Som občiankou SR, som študentkou denného štúdia UPJŠ, ukončila som prvý ročník. Ostáva mi prihlásiť sa, že?

Prihlasovanie

Tak som začala písať prihlášku. Osobné údaje, hodnotenia z predmetov, na mobilite som ešte nebola, letný semester… Problém nastal, keď som mala v prihláške uviesť dve školy, označiť tú preferovanú, spolu s vybraným odborom.

Vzhľadom na moju vybranú krajinu (Španielsko) si ľahko domyslíš, že informácie typu popis predmetov, alebo čo i len Erasmus sekcie v angličtine bez toho, aby som po každom kliku musela prepínať jazyk, bolo len málinko. Zároveň všetky informácie, ktoré moje rozhodnutie ovplyvňovali (ubytovanie, študentský život, vzdialenosť od mora/hôr/krásnych miest, približná suma potrebná na mesiac v tom meste a podobné) boli prístupné iba v španielčine.

Slovom, bol to boj, prepracovať sa cez všetky informácie, zvážiť možnosti a vybrať si školu, no napokon môj výber padol na mestečko Huelva na juhu krajiny. Chcela som do malého mestečka, do teplého kraja, blízko k moru a navyše, tu sa moje predmety najviac podobali na tie, ktoré som mala doma.

Tak, škola by bola.

Poslala som to. Áno, zabudla som na motivačný list. Nie, nikto ma spätne neupozornil. Vraj budem pozvaná na osobný rozhovor. Nie, nikto ma nepozval. Nakoniec po dvoch mesiacoch čakania uverejnili zoznam, v ktorom som svoje meno našla na zozname náhradníkov. Neodporúčam teda vynechať motivačný list, veľa to môže zmeniť. Bola som smutná, pochybujúc, že niekto by na Erasmus povedal nie.

No stal sa zázrak a napokon mi začiatkom koncom leta prišiel mail, že sa uvoľnilo miesto, že som prijatá, že v prípade záujmu pošlú moje dokumenty do Huelvy a že ak chcem ísť na zimný semester, dajú mi desať dní na vybavenie papierovačiek. Po dvoch dňoch úporného premýšľania a rozhovorov (aj s priateľom a šéfkou) som sa rozhodla, že áno, chcem ísť, ešte stále je to môj sen!

Síce bol zmarený, no teraz je obnovený. Až prekvapivo ťažké bolo pre mňa rozhodnúť sa, možno práve preto, že ma najprv neprijali a už som sa s tým zmierila, že teda až na magisterskom. Takisto by som zanechala prácu, ktorú si užívam, skvelý kolektív, úžasnú manažérku, fasa šéfa, a milujúceho priateľa. Nehovoriac o neplánovaných nákupoch s kamarátkami, drinkoch s kamarátmi, a atmosfére môjho rodného mesta.

No Všemohúci mal už iný plán a aj moje srdce naň počas tých mesiacov pripravil.

Prijatá, pripravená, idem!

Alebo aj nie. Najprv bolo potrebné ešte doriešiť predmety, poistenie, letenky, skenovať všetky možné doklady a dokumenty, získať podpisy na zmluvu o mobilite, na zmluvu o grante, na zmluvu o uznávaní predmetov, na zmluvu o bakalárskej práci, zvládnuť zimné skúškové, absolvovať online jazykový test pred odchodom a po papierovačkách, ktoré by podľa môjho úsudku mali byť dostačujúce namiesto výberového konania (ak to nevzdáš a urobíš to správne, môžeš ísť!), som konečne mohla ísť 7.februára 2016.

Môj tip: Prečítaj si moje rozprávanie o tom, ako som cestovala na Erasmus. Zasmeješ sa.

Záverom

Aby som to zhrnula – áno, uprostred štúdia, skúšok, brigády, chodenia, rodiny, priateľov, hobby, seriálov a spánku je prehľadávanie infolistov predmetov na zahraničnej univerzite, skenovanie všetkých dokumentov, vyratúvanie grantu a iné vybavovanie zložité, no dá sa to zvládnuť. Chce to obetovať jeden víkend ako pri skúškach len vytrvalosť a ochotu.

Napokon to však nie je tak náročné, koordinátori chcú, aby čo najviac ľudí vycestovalo a tá naša bola veľmi ochotná odpovedať na každú moju hlúpu otázku. Ak rozmýšľaš, či zvládneš vybavovanie, pobyt v zahraničí a všetko, čo s tým chodí: zvládneš! Netreba sa báť ani jazykovej bariéry, ľudia sú milší, než sa zdá. 🙂

Ak nad Erasmom premýšľaš a máš pochybnosti/otázky/obavy, pýtaj sa v komentároch!