Si úžasná. Len mi napadlo, že by si to mala vedieť…✨

Neverím, že po takmer roku „profesionálnej blogerskej kariéry“ sa vôbec púšťam do tohto článku. Ale toto leto bolo neskutočne náročné, a moja duša je vďačná za to, akým spôsobom sa o mňa Boh staral. Navyše, verím, že tieto myšlienky úzko súvisia aj so školou, predovšetkým s tým, s akým postojom do nej chodím a vďaka čomu som v nej úspešná.

V prvom rade: ďakujem

V auguste som vyzvala všetkých, čo ma sledujú na Facebooku, ku vďačnosti. Dostala som potom komentár od fanúšika, ktorý sa ma pýtal, za čo ďakujem ja. Super otázka! Je neuveriteľné, akými spôsobmi ma vyzývate. V lete som dostala neuveriteľné množstvo správ a emailov, boli ste fakt úžasní! Ak si na mojom blogu po prvýkrát, tak vitaj vo svete, kde môžeš byť sám sebou. Chodia tu samí skvelí ľudia! A môj inbox je vždy otvorený.

Ďakujem – vám, vďaka ktorým sa dnes smejem.

Za čo som teda vďačná?

Som vďačná Bohu za to, ako sa stará o moje potreby – tie „ľudské“, telesné, ale aj tie duševné. Ako mi prináša útechu skrze svoje Písmo a svojich ľudí. A ako mi prináša útechu aj cez ľudí, ktorí o ňom veľa nevedia. Je to úplne úžasné, akým spôsobom si vie všetko použiť na dobro tých, ktorí mu veria.

Som vďačná môjmu priateľovi, za podporu nadľudských rozmerov, za trpezlivosť, lásku, ochotu sa učiť, ochotu vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, chuť tráviť so mnou čas a počúvať moje drísty. Za telefonáty o druhej ráno, za kávu, pizzu a komplimenty po tom, čo ich do seba natlačím, za povzbudivé slová a snahu pochopiť ma.

Som vďačná mojim priateľom, ktorí sú tu pre mňa bez ohľadu na okolnosti. Naozaj ma výška učí, že to, akých máš priateľov, sa prejaví na tom, aký si priateľ. Nebyť mojich priateľov, nepíšem. Nesmejem sa. Neľúbim. Nie som odvážna, ani silná, pravdepodobne ani krásna. Ich láska, ich slová, ich prítomnosť ma formujú, posúvajú, inšpirujú a motivujú – a vďaka tejto skúsenosti ti môžem veľmi priamočiaro poradiť: urob si inventúru priateľov. Posúvajú ťa vpred alebo ťa brzdia? Ja som tak pred viac ako rokom urobila. A nemohla som urobiť lepšie.

Som vďačná aj mojim čitateľom. Za nenormálnu podporu počas štátnicového týždňa. Za otázky, ktoré mi s maličkým srdcom posielate a miliónkrát sa ospravedlníte za to, že ma vraj „otravujete“ (pche!). Za dôveru, s akou mi prezrádzate veci, ktoré ledva viete pomenovať, ale trápia vás a vy hľadáte riešenie. Za to, že mám neustále pocit, že tento blog má zmysel. Že ovplyvňuje životy. Že mení nielen známky, ale aj zmýšľanie. Za to, že mi o svojich úspechoch aj neúspechoch píšete – robte to, prosím, naďalej!

You are amazing, remember that

Takýto nápis má môj nový zošit, ktorý som jednoducho nemohla nechať na poličke v papiernictve. No nemohla som. (Navyše, vôbec nebol taký drahý ako vyzerá byť!) Je to veta, ktorú som toto leto počula z viacerých zdrojov. A kebyže ju nepočujem, neviem, ako by som vôbec prežila toto leto.

Moji priatelia mi celé leto pripomínali, ako ma vnímajú:

Som na teba hrdý. Tvoja práca ma inšpiruje. Mám ťa rád. Si úžasná. Som za teba vďačný. 

A môj Boh mi pripomínal, ako ma vníma z toho svojho pohľadu:

Si vzácna. Si nádherne stvorená. Si draho kúpená. Si moja.

A spustilo to vo mne vlnu myšlienok, ktorú som už v angličtine čiastočne vyliala na Instagrame.

Hoci som si vedomá moci denných pozitívnych afirmácií, nevyužívam ich často. Predovšetkým preto, lebo si chcem svoju myseľ sýtiť pravdou, a preto sa snažím napĺňať sa viac Božím slovo, než mojim vlastným. Pre autora je toto veľmi ťažké, lebo slov má v hlave veľa, ale pre moju dušu je to vyživujúce. Aj skrze Bibliu si však snažím pripomínať si, kto som a aká je moja hodnota.

Pretože ako človek, ako žena, ako dievča, ako dcéra, ako priateľka a ako osoba s jazvami na srdci na to často zabúdam. 

Najmä na škole je kľúčové pripomínať si, kým som. Na škole, kde ťa všetko a všetci formujú. Všetko na teba vytvára tlak, všetko ťa nejakým spôsobom chce ovplyvňovať, a ak sa tomu poddáš, zabudneš, kto si a stratíš z dohľadu to, kým chceš byť v budúcnosti. Toto nemožno brať na ľahkú váhu. Ty potrebuješ poznať svoju hodnotu. Ovplyvňuje to všetky tvoje myšlienky a rozhodnutia. Ovplyvňuje to tvoje správanie voči iným.

Často na svoju hodnotu zabúdam. Týmto článkom si ju pripomínam.

Ja som na škole potrebovala mať hodnotu. Bola to túžba, ktorú som sa snažila naplniť. Cez známky, cez vzťahy, cez mimoškolské aktivity, cez moje úspechy. A buďme úprimní, je to túžba, ktorú sa občas snažím naplniť aj na výške. Byť dokonalá. Ale dokonalosť je mýtus! A ja nemám čas zabúdať na túto pravdu. Mám život, ktorý chcem žiť.

Áno. Som schopná a mám na to, mať samé jednotky, samé Áčka. Dosahovať výsledky na súťažiach, získavať odmeny riaditeľa. Viem byť dobrá študentka, tak prečo by som nevyužila svoj potenciál naplno. No akosi to nestačí. Najlepší diár, najúhľadnejšie poznámky, priemer 1.0… ani len stáže a súťaže. Prečo nie?

Život si neberie dovolenku

Prišla som na jednu vec. Život si neberie dovolenku, kým pracujem na známkach alebo stáži. Život ide ďalej, nezastavuje sa. Poznáš ten motivačný citát o Erasme, že?

„Erasmus nie je rok tvojho života, je to tvoj život v jednom roku.“

Toto je aplikovateľné na celé štúdium. Nemáme školu a potom život. Je to prepletené. Chápeš ma? Nemáme čas na to, aby sme nechávali život bežať bez nás.

Nemám čas nemať čas.

Aká je teda rada, ktorú mám? Koniec koncov, som tu na to, aby som ti poradila, že…?

Toto ale nie je rada. Toto je moje zistenie, toto je niečo, čomu ma v posledných mesiacoch učí Pán Boh. Ja nemám čas nemať čas.

Som správkyňou času, ktorý mi je daný. Netuším, kedy môj život skončí, a už mám skúsenosť s tým, že veľmi sa to predpovedať nedá. Musím – vlastne, chcem! – investovať svoj čas do dôležitých vecí. Neoznačiť len veci z oblasti školy za dôležité a urgentné. Chcem tráviť svoj čas vo vedomí toho, aká je moja hodnota a ako draho bola vykúpená. Nechcem svoju hodnotu vkladať do mojich výsledkov. Veď tie výsledky nijako nenaznačujú to, aká je moja hodnota!

Chcem tráviť čas milovaním seba a mojich blížnych. Chcem tráviť čas tým, že budem úžasná.

Pridáš sa ku mne?