Sú veci, o ktorých málokto hovorí v súvislosti so štúdiom v zahraničí. Jedna z vecí, ktorú som sa naučila už na mojom prvom Erasme a teraz sa mi potvrdzuje je, že Erasmus nie je bublinka mimo môjho „bežného“ života. Semester v zahraničí nikdy neznamená nový život, ktorý s tým „starým“ nemá nič spoločné.
Semester v zahraničí je to najlepšie rozhodnutie EVER!
Počul si už túto vetu? Alebo niektorú z jej variácií. Spoiler alert: súhlasím. Semester v zahraničí je perfektná skúsenosť, a v mojom živote znamenal veľmi veľa. Ale všimla som si jednu vec. Od momentu, kedy podáš prihlášku, až do tvojho odletu, všetci hovoria o tom istom. Všetci riešia krajinu, ubytovanie, peniaze a ďalšie (nepochybne dôležité!) veci. Ktoré predmety absolvuješ? Vystačia ti peniaze na celý polrok? Ako sa naučíš komunikovať v cudzom jazyku?
Všetky tieto otázky sú na mieste a je dôležité si ich klásť. No nejako sa pri príprave na život v zahraničí zabúda na to, že ten „domáci život“ nekončí. A toto je jedna z vecí, o ktorých nikto pokiaľ ide o semester v zahraničí nehovorí. A je to vec, ktorá ma zasiahla najsilnejšie.
Tip: Klikni sem pre nie-tak-bežné rady o tom, ako sa naučiť komunikovať v cudzom jazyku.

V roku 2018 som sa na semester v zahraničí vybrala do španielskeho Jaénu.
Začínaš nanovo, ale nie od nuly
Toto je moja skúsenosť. Všetky starosti, radosti, problémy, otázky si na semester v zahraničí beriem so sebou a neprestávam byť sama sebou. Nezmením sa zo dňa na deň na novú Timku. Dokonca – a mňa osobne toto šokovalo na prvom Erasme najviac – sa môžem cítiť osamelá. Napriek tomu húfu nových ľudí v mojom okolí. Začala som samozrejme nanovo – prišla som do prázdneho bytu, budujem tu nové priateľstvá, spoznávam nové uličky a komunikujem v ako-tak novom jazyku. Ale čokoľvek, čo som riešila – dobré aj zlé – pred príchodom, tu prišlo so mnou, hoci som si to do kufra nezbalila:
- naďalej som študentkou mojej domácej univerzity, komunikujem s vyučujúcimi, sledujem AiS2, chodia mi maily a dokonca na niektoré predmety budem počas semestra zasielať zadania
- naďalej som zodpovedná za domáce platby, ako napríklad poistka či paušál
- naďalej som zodpovedná aj za moju prácu, pretože pracujem online #digitálnynomád
- naďalej zostávam zaľúbená do Krista a budovať s ním vzťah bez mojej duchovnej rodiny vôbec nie je jednoduché
- ešte stále netuším, čo budem robiť po škole, hoci mám svoje sny a túžby a obavy (a všetky sa do toho kufra prekvapivo zmestili!)
- ešte stále občas bojujem, keď si sadnem k blogu a rozmýšľam, či vám naozaj mám čo povedať
- a nanešťastie, ešte stále sa zotavujem z rozchodu, ktorý mi však odchod aspoň trošku uľahčil
(Nečudujem sa, že som pred odchodom vyhadzovala oblečenie z kufra!)

Jaén je mestečko v srdci hôr (našťastie v doline, takže tu nie je taká zima). Prostredie je okúzľujúce a ľudia láskaví. Takže so far, so good.
Autopilot vypnutý
No popri tom všetko, čo som si priniesla sem, som našla ešte ďalšiu vec: nič nie je automatické tak ako doma. Nebude automatické zoznamovať sa, nebude automatické dovoliť niekomu spoznať ma. Tiež nie je automatické, že sa naučím jazyk len preto, že som tu.
Real story: Druhý víkend v Jaéne som stretla spolužiaka z hodín španielčiny, ktorý je v Španielsku už od septembra, čiže toto je jeho druhý semester v zahraničí. Napriek tomu nevie lepšie španielsky ako ja, hoci by aj mohol… Sám priznal, že je to preto, že väčšina jeho kamošov (z USA, tak ako aj on) medzi sebou hovoria anglicky. Cink-cink! Jednoducho nie je samozrejmé, že ľudia sa budú snažiť učiť sa spolu, takých ľudí treba nájsť. Po tom, čo som súhlasila, sme prepli do španielčiny, takže už mám svojho prvého oficiálneho parťáka na učenie! Ale nebolo to jednoduché a vôbec to nebolo automatické. Jeho polročné skľúčenie ho však dohnalo do toho, aby sa ma opýtal a tak som súhlasila.

Netušíš, do čoho si sa namočil, keď ideš na Erasmus. Ale to vôbec nemusí byť nevýhoda! 🙂
Priateľstvá, jazyk, škola, financie, to nezostáva doma a preto ak sa rozhoduješ, či ísť alebo neísť, vedz, že tvoj život pôjde s tebou. To ale nie je dôvod nepodať prihlášku! To je len zamyslenie nad tým, že nie všetko je dokonalé, ako doma, tak ani na Erasme.
Ale v tom spočíva to krásne. Zmätok, strach, samota, slzy, ale aj smiech, vzrušenie, radosť a nový začiatok, to sú len fragmenty celého Erasmu. Ja si ten svoj zatiaľ len skladám… a ak chceš sledovať ako sa strácam úzkymi uličkami Andalúzie, môžeš to legálne robiť na Instagrame. Môj semester v zahraničí ešte len začal, ale ja už tuším, že to bude pecka!
2 Comments
BeaP · 5. februára 2018 at 19:30
Úplne súhlasím s tvojím pohľadom. U mňa to bolo tak už trikrát a deje sa mi to aj teraz, ale na druhej strane mám pocit, že tým, že je človek fyzicky mimo toho všetkého tam „doma“, môže nad tým získať aj oveľa lepší nadhľad. Konieckoncov má možnosť si usporiadať život a mentálne vyrásť tak, ako by doma zrejme vôbec nemohol. Všetko vďaka tomu, že je v novom prostredí, s novými ľuďmi, v inej kultúre, s inými podnetmi atď. Takže mobilita jednoznačne, nech už sa zdá byť akokoľvek náročná. Prajem ti očarujúci, podnetný a nezabudnuteľný Erasmus. A článok Mov´in Europe ako vyšitý ;D
Timka · 6. februára 2018 at 15:07
Bejkaaa, vitaj na blogu! 🙂 A ďakujem za komentár. Som neoficiálny ambasádor predsa 😉