Vďaka pandémii koronavírusu máš konečne čas dať si život do poriadku

Koronavírus zmenil všetko. Už je to viac ako mesiac, čo som doma. Nechodím po obchodoch ani ku kozmetičke. Nechty mi dávno odrástli. Nemôžem ísť na kávičku či večeru, lebo niet kam. Nestratím hodinu denne prechádzkami do redakcie a večer znova späť domov. Ako redaktorka mám práce nad hlavu, no napriek tomu v mojom bežnom živote nastala akási fúga: mám viac času na veci, ktoré som doposiaľ len odkladala.

Pri pohľade na môj kalendár a denníček som zistila, že som už urobila sedem vecí, na ktoré som pomaly rok nemala čas. Sedem vecí, ktorými si postupne dávam život do poriadku. Nie sú to typické rady, ktoré teraz všade vidíš: nebudem ti radiť, aby si začal cvičiť či meditovať, nemusíš začať variť ani vyšívať.

Toto sú jednoduché úlohy, každá z nich netrvá viac ako jednu sobotu a pomôžu ti naštartovať novú etapu v živote. Navyše, sú skvelým rozptýlením od negatívnych správ a paniky, ktoré koronavírus spôsobuje.

1. Dosiahla som Inbox Zero

Vyriešila som staré emaily, odložila na neskôr tie, ktoré aktuálne nejdem riešiť a všetky som si poctivo aj zaradila do príslušnej kategórie. Odhlásila som sa z newsletters, ktoré som týždne nečítala a vďaka možnosti emaily načasovať alebo pripomenúť neskôr mám prázdny inbox. Celé to zabralo približne hodinu (nerátam čas, ktorý som strávila reálne čítaním užitočných článkov, ktoré odoberám emailom). Teraz však ráno nechytám amok, keď vidím 37 neprečítaných správ (pričom 34 z nich len manuálne vymažem).

Aby to neostalo len pri jednorazovom veľkom upratovaní, vytvorila som si aj systém. Svoj pracovný email skontrolujem dvakrát denne: ráno a cca 2-3 hodiny pred skončením služby. Súkromný email si skontrolujem až večer. Na súkromnom emaili som navyše prestala čítať správy o koronavíruse.

Nenechávam sa emailom počas dňa rušiť, no v čase, ktorý som si naň vyhradila, vyriešim všetku doručenú poštu. Prečítam, vymažem, odpoviem, prepošlem alebo si nastavím pripomienku na neskôr (to robím napríklad s faktúrami).

2. Vytriedila som si súbory v počítači

Najskôr som pretriedila pracovnú plochu: všetko nepotrebné vymazala, všetko užitočné zoskupila do priečinkov. Potom som urobila poriadok aj vo vnútri priečinkov.

Všetko podstatné som nastavila na automatické zálohovanie na Google Drive, navyše sa mi pracovné veci zálohujú na iný účet než súkromné. Všetky moje súbory sú teraz usporiadané prehľadne a nemám preplnený počítač.

Ak patríš medzi tých, ktorým zrušili vyučovanie alebo nariadili povinný home office, spísala som niekoľko krátkych tipov, ktoré ti pomôžu zostať efektívny, podávať porovnateľný výkon a neklesnúť na duchu. Klikni sem a prečítaj si ich.

Aby to tak ostalo aj do budúcnosti, už sa mi nič automaticky nesťahuje. Najskôr musím zvoliť priečinok, rovno súbor aj premenujem. Robím to poctivo a jednoducho, ak potrebujem veľa obrázkov či iných súborov k jednej úlohe, vytvorím pre ňu nový priečinok. Nemusím tak pomenovať každú fotku zvlášť.

S takýmto počítačom sa oveľa lepšie pracuje. Nemám pocit, že je zbytočne hlučný a preplnený.

3. Viem, čo zabilo moje rastliny (nebol to koronavírus)

Jeden z prejavov dospievania je u mňa home decor. Veľkú časť tvorí fantastická predstava o izbe plnej rastlín a života. Začala som v malom a na jeseň si kúpila dve rastliny v kvetinárstve. Vraj sú ľahké na údržbu.

Akurát som neriešila, či mám v izbe teplo alebo zimu, či je tam vlhko alebo sucho a už vôbec som nepremýšľala nad tým, odkiaľ a ako dlho bude na rastliny svietiť slnko, či ich netreba otáčať a čo vlastne potrebujú. Vedela som len to, že ich treba zalievať približne raz týždenne.

Obom najskôr vyschli listy, neskôr im prehnila pôda, teraz sa ich zatiaľ bezúspešne snažím oživiť. Viem, čo ich zabilo. Ja a moja nevedomosť.

Moja zbierka sa medzitým rozrástla o ďalšie dve izbové lásky.

Tentokrát už viem, ako sa volajú. Viem, čo majú radi a s ľuďmi, od ktorých som ich kúpila, som aktívne komunikovala o starostlivosti. Poznámky som si spísala a nalepila zospodu na kvetináče. Uložila som si do záložiek link na blogy, v ktorých vysvetľujú, ako sa o konkrétne rastliny starať.

Myslím, že rastliny výborne ilustrujú, že manuál na použitie, mapa alebo jednoducho prosba o pomoc sú opodstatnené a zabránia zbytočnej strate času (a zbytočne prehnilým raslitnám). Ak máš doma rastliny, ktorým sa nedarí, venuj hodinku či dve tomu, aby si zistil, ako sa o ne správne starať. Možno je pre tie tvoje ešte čas!

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa PLANTIZIA rastliny & dekorácie (@plantizia), 17 Okt 2019 o 10:06 PDT

4. Viem presne, koľko mám peňazí, kam idú a čo s tým viem urobiť

Alebo aj adulting 101.

Najskôr som urobila invetúru toho, čo mám. Teda, koľko mám na účte peňazí, koľko mi naň príde a koľko odíde automaticky – ako platby za nájomné, telefón či iné služby, pravidelné sporenie na dôchodok či moje životné poistenie.

Potom som si vytvorila sporiaci systém na železnú rezervu. Paradoxne práve krízová situácia s koronavírusom mi pripomenula, že som ju dlho chcela mať. Teraz je ten čas, ušetrené eurá za kávičky a fitness centrum putujú do tohto „priečinka“ na účte. Sporím si priamym vkladom aj percentami z každej platby kartou (v tomto období teda doslova z každej platby).

Takýmto systémom som si už našetrila na prvé dane a odvody či na moju dovolenku vo februári v Londýne. Okrem úspor malú čiastku pravidelne vkladám do investícií, ktoré sú určené na môj dôchodok. Postupne zisťujem, kam by mohla ísť ďalšia menšia čiastka na krátkodobejší cieľ, napríklad na kúpu bytu. Jednoducho, prestala som sa vyhýbať tabuľkám a prepočtom a radšej zisťujem, ako na tom som a čo môžem urobiť preto, aby ma zhoršená ekonomická situácia na svete nezrazila na kolená.

5. Zabezpečila som si všetky účty novými a silnejšími heslami

Uff, aj toto je adulting 101.

Pre Refresher som o digitálnej bezpečnosti pripravila rozhovor s Ondrejom Kubovičom. Pracuje pre ESET, predtým bol novinár a je expert nielen na digitálnu bezpečnosť, ale aj na zrozumiteľné rozhovory o nej.

V dobe, kedy je 100 % mojej práce online, si nemôžem dovoliť nemať bezpečné účty. Preto som si všetky sociálne siete, streamovacie služby a iné aplikácie zabezpečila lepším heslom. Všetky služby, za ktoré pravidelne platím, dnes prechádzajú cez Paypal alebo Revolut, aby som mohla jedným klikom platby zrušiť.

Vymazala som si moje staré zariadenia, kde som bola ešte prihlásená a skontrolovala som, ako vyzerá môj Facebook pre tých, ktorých nemám v priateľoch. A konečne som si po niekoľkých mesiacoch kúpila antivírus.

6. Zbavila som sa oblečenia, ktoré nenosím

Máme oveľa viac vecí, než koľko používame. A brutálne viac, než koľko potrebujeme. Využi jedno sobotné dopoludnie ako ja, pusti si dobrý podcast alebo audioknihu do pozadia a vytrieď svoj šatník.

Doma nájdeš pravdepodobne niekoľko kategórií vecí:

• handry, s ktorými sa už nedá nič robiť: môžeš ich vyhodiť alebo využiť na upratovanie ako ja
• oblečenie, ktoré je v poriadku, ale nepredáš ho: môžeš ho darovať aj uprostred pandémie, stačí nájsť najbližší kontajner Ekocharity, prijímajú aj topánky
• oblečenie, ktoré sa dá predať: každé euro sa ti po skončení zdravotnej krízy zíde!

Nielenže mám dobrý pocit z toho, že som darovala oblečenie a trochu si privyrobila, ale najmä mám v šatníku poriadok a na vešiakoch visia len kúsky, ktoré skutočne využívam.

Podobne som už stihla vytriediť aj kozmetiku, mejkap a topánky.

7. Čítam vedome a zapisujem si svoje názory

Čítaj viac kníh, ozýva sa z každej strany uprostred tejto pandémie. Je to dobre mienená rada. Sama som sa dlho snažila vrátiť sa k pravidelnému čítaniu a toto obdobie mi to umožňuje. Mám viac času, som stále doma a miesto Netflixu večer veľmi cielene siahnem po knižke. Ale podľa mňa to nestačí.

Nielenže viac čítam, ale vediem si aj záznamy o tom, čo čítam a čo si o knihách myslím. Vypĺňam svoj čitateľský profil na Martinuse a píšem kratučké recenzie (najmä pre svoje vlastné potreby) na Goodreads. Zapisujem si knihy, ktoré čítam v tomto roku a k tomu vždy pridám pár myšlienok po dočítaní: čo sa mi na nej páčilo a nad čím som pri čítaní premýšľala.

Nerobím to stopercentne poctivo, pretože niekedy zabudnem zapísať svoj progres. Zdá sa preto, že niektoré knihy čítam celé týždne, pričom zvyčajne zabrali len niekoľko dní. No zlepšujem sa v tom a postupne sa myšlienky z kníh prepletené vlastnými úvahami dostávajú aj do môjho denníka. Nečítam tak len pre nejakú čitateľskú výzvu, ale aj pre moju vlastnú radosť, pričom kúsok z nej si odkladám do krátkych zápiskov.

Záverom

Pre koronavírus pracujeme v redakcii ešte viac ako predtým. Nasadenie je väčšie, aj tlaku je viac. Tlačovky politických lídrov sú pomaly každý deň. Netušíme, čo bude o deň, o týždeň, o mesiac.

Postupne sme vysvetľovali, čo je núdzový stav, aké sú predpovede o koronavíruse, ako budú fungovať školy a mnoho ďalšieho. Celkovo sa snažíme v Refresheri robiť zábavný aj vzdelávací obsah, namixovať správnu dávku rozhovorov, reportáží, videí, podcastov a spravodajstva spolu so zábavnými, filmovými, hudobnými či technologickými novinkami. A popri tom sa nepozabíjať cez internet a nezblázniť sa z toho.

Rozumiem, že obdobie neistoty, zmien a nechcenej izolácie nemusí pre každého znamenať bohovskú príležitosť niečo so svojím životom robiť. Chcela som sa však podeliť o to, čo v tomto období robím ja, v nádeji, že to niekoho inšpiruje. Napíš mi do komentu, či si ten niekto.