“Snívajte a choďte si za svojimi snami. Čokoľvek, po čom túžite a robíte pre to všetko, sa vám jedného dňa môže splniť.”
Predstav sa niekoľkými vetami.
Volám sa Valentína Sedileková, meno mi však niektorí nechcú uveriť. Stalo sa už, že si ľudia mysleli, že píšem pod pseudonymom. Mám 16 rokov a chodím do druhého ročníka na Gymnáziu J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Venujem sa športu, písaniu kníh, blogovaniu, histórii, organizovaniu TEDxYouth@Banská Bystrica, súčasnému svetovému a politickému dianiu, prírode i zvieratám.
Vydala si knihu. Vieš mi zhrnúť, o čom je?
Dej knihy je o dievčati približne v mojom veku, ktoré si žije obyčajným životom – rada jazdí na koni s najlepšou kamarátkou a jej najväčšie starosti sú tie školské. Lenže jedného dňa sa spustí sled udalostí, ktoré sa nedajú zastaviť. Rodičia jej kamsi odídu, príde za ňou neznámy chlapec a tvrdiac, že jej hrozí smrteľné nebezpečenstvo, dovedie ju na iný svet zvaný Venile, kde ona zistí kým skutočne je a aké je jej životné poslanie.
Ako vyzerala tvorba knihy a čo ťa k tomu viedlo?
Odjakživa som bola veľký „sníček“. Vymýšľala som si príbehy, v bdení rozvíjala svoje nočné sny, hrala sa, vymýšľala a nápady si zapisovala do zošitov. V jedenástich som napísala svoju prvú knižku, „Školu Animágov“, ale nikdy som ju nedokončila. Keď som mala dvanásť rokov, boli sme s rodinou na výlete v anglickom Oxforde. Ako sme prechádzali po rôznych vysokých školách, ktorých priestory mi pripomínali Veľkú sieň z Harryho Pottera, čo zrejme naštartovalo moju fantáziu a predstavivosť, napadol mi námet na knižku Pokrvných – a zrodil sa prológ. Zapísala som si ho do malého denníka a tak to pokračovalo. Svoj príbeh som prepisovala z denníka do denníka a až neskôr, v mojich trinástich, som na sestrin podnet začala písať knižku do počítača. V štrnástich rokoch som ju dopísala a o rok na to sa vydala.
Zažívaš od rodiny a blízkych podporu alebo skôr závisť?
Zväčša pociťujem podporu, mám okolo seba naozaj skvelých ľudí a som veľmi vďačná, že sú súčasťou môjho života.
Fotila Caroline Cearulus Photography
Ako sa ti vôbec darí skĺbiť štúdium a tvorbu?
Som človek s množstvom záujmov a je niekedy ťažké venovať sa všetkému – a keďže som perfekcionistka, tak aj na 100 percent. Šport mi zaberá veľké množstvo času, ale spolu s písaním je to mojou prioritou – nech sa deje čo chce, snažím si na tieto dve veci nájsť čas. Niekedy je to náročné, pretože okrem záujmov mám aj povinnosti, ako napríklad školu.
Porozprávaj mi, čo si myslíš o svojich rovesníkoch. Aký je tvoj názor na dnešnú generáciu študentov?
Čo sa týka mojich rovesníkov, je to veľmi individuálne. Poznám veľké množstvo aktívnych mladých ľudí, ktorí okrem školy robia niečo viac, a robia úžasné veci. Na druhú stranu mám známosti aj medzi tými, pre ktorých je stropom škola. Myslím si však, že Slovensko má ohromný potenciál, pokiaľ ide o mladú generáciu. Na rôznych akciách stretávam ľudí s odhodlaním a hlavou plnou nápadov. U mňa bolo snívanie a písanie odjakživa súčasťou života; píšem preto, lebo ma to baví a napĺňa.
Čo robíš, ak sa necítiš na písanie – ak sa ti nechce?
Sú obdobia, keď jednoducho nemôžem písať – nepociťujem to nutkanie a hlava nie je preplnená myšlienkami a nápadmi, preto si dávam čas, aby do nej mohli vtiecť. Vtedy sa venujem športu, škole, podľa času organizovaniu TEDxYouth, študujem si históriu, čítam .týždeň či Denník N, blogujem, nasávam krásy prírody, prípadne sa venujem priateľom, rodine, zvieratám… Je toho veľa.
Hovoríš, že píšeš trilógiu – ako to vieš už vopred? Nebojíš sa, že dôjdu nápady – alebo naopak, bude ich veľa na ďalšiu časť? Prečo práve trilógia?
Už pri písaní prvého diela som vedela, že to bude trilógia. Neviem vysvetliť prečo práve tri časti – jednoducho to tak cítim. Mám už v hlave premyslené, kde približne ukončím druhú časť, ktorú momentálne píšem, dej však nemám nalinajkovaný; vymýšľam si ho priebežne. Ak by som mala myšlienok priveľa na tri knihy, je možné, že by sa Pokrvní rozšírili na tetralógiu. Zatiaľ ale počítam s trilógiou.
Čo všetko ti kniha priniesla?
Kniha mi priniesla mnohé – predovšetkým obrovskú radosť a splnený sen. Moje myšlienky prúdia do sveta a o príbehu, ktorý bol dlhý čas iba v mojej hlave a počítači, sa môžem rozprávať s úplne neznámymi ľuďmi! Vydaním knižky sa mi otvorili dvere dokorán, čo si nesmierne vážim. Vďaka jej vydaniu som mohla finančne pomôcť onkologicky chorým deťom, spoznala som veľké množstvo skvelých ľudí a môžem v širšom zábere robiť to, čo ma baví. Často ďakujem Bohu (alebo vyššej sile, prírode, vesmíru, akokoľvek chcete) a úžasným ľuďom, vďaka ktorým Pokrvní uzreli svet.
A čo ťa jej napísanie stálo?
Určite ma to stálo čas, ale ja si pamätám predovšetkým na tie pekné večery pred počítačom s hlavou ponorenou vo Venile.
Vydala si knihu vo veľmi mladom veku – ako si myslíš, že budeš svoju knihu vnímať o desať rokov?
Pravdou je, že som na seba príliš kritická, čo súvisí aj s mojím perfekcionizmom. Aj teraz na svojej prvotine vidím množstvo vecí, ktoré by som napísala inak. Keďže som knižku písala od dvanástich, je na nej pekne vidieť, ako sa mi mení a zlepšuje štýl. Po vydaní druhej knižky to, verím, bude vidieť ešte viac. Ale to je dobre – som šťastná, že sa zlepšujem.
Vnímaš samú seba ako úspešnú?
To je ťažká otázka. V niečom áno, v niečom nie. Dosiahla som síce nejaké úspechy, ale zároveň som padla na úplné dno. Myslím, že úspechom je štveranie sa naspäť. A ja sa momentálne iba štverám.
Pre koho píšeš?
Píšem pre každého, kto si chce prečítať moje myšlienky. Pokrvných čítali desaťročné deti aj 79-ročná pani a v oboch prípadoch som mala kladnú odozvu, čomu sa veľmi teším.
Máš nejaký sen alebo víziu, čo by si chcela v živote dosiahnuť? Aké sú tvoje plány do budúcna?
Mám veľké množstvo snov a snívam ďalej. Myslím si, že sny sú pre život nesmierne dôležité. Určite mám nejaké plány a ciele do budúcna a verím tomu, že ak budem snívať a pôjdem si za tým, veľké množstvo z nich sa mi môže splniť. Aj o tom sú napríklad moje besedy – o motivácii a umeniu snívať a veriť svojim snom. V mojich besedách a ďalších projektoch, ktoré v blízkej budúcnosti plánujem naštartovať, by som rada pokračovala. Taktiež by som sa za pár rokov rada dostala na žurnalistiku do Česka. Uvidíme, čo ešte život prinesie.
Aký odkaz by si chcela zanechať pre študentov?
Snívajte a choďte si za svojimi snami. Čokoľvek, po čom túžite a robíte pre to všetko, sa vám jedného dňa môže splniť. Život je plný spojitostí, jedna náhoda či rozhodnutie môže váš život obrátiť o stoosemdesiat stupňov. Ja verím, že všetko, čo sa v živote udeje, má nejakú príčinu. A ak niekedy stratíte zem pod nohami a zablúdite v tme, myšlienka na to vám môže pomôcť nájsť správny smer.
0 Comments