Vymaž si z osobného slovníka tieto slová: necítim sa na to. Permanentne!
Táto nanešťastie veľmi často používaná veta je zabijak všetkej produktivity a tvorivosti. Používajú ju najmä študenti a ľudia pracujúci v prostredí, ktoré vyžaduje kreativitu, vrátane blogerov. Ale tento postoj mysle v skutočnosti obmedzuje tvoj potenciál.
Ak to vyslovíš, ak si to myslíš, ak to aj cítiš, to nemení nič na tom, čo môžeš urobiť. Nemá to žiadnu moc zmeniť tvoje rozhodnutia, ktoré v takých chvíľach urobíš. Na tvojich pocitoch nezáleží. Pretože tvoje pocity nijako nemôžu obmedziť možnosti rozhodnutí, ktoré máš k dispozícii.
Čiže ak si pomyslíš, že sa na tú a tú úlohu dnes necítiš, táto myšlienka ťa nijako reálne neobmedzuje v tom, aby si otvoril notebook/otvoril knihu/prepísal poznámky/začal písať nápady pre seminárku/naučil sa ďalšiu kapitolu/napísal esej alebo urobil čokoľvek iné. Je to len jednoducho tvoja vlastná výhovorka, aby si sa sám pred sebou necítil vinný. Ale táto výhovorka nemá ani hlavy ani päty.
Kreativita je práca a vyžaduje prácu
Ako povedal aj James Clear:
„Amatéri čakajú na inšpiráciu, kým začnú tvoriť. Profesionáli tvoria podľa striktného rozvrhu.“
Niekde som tiež počula:
„Áno, tvorím, keď mám inšpiráciu. Ale tá prichádza každé ráno presne o ôsmej.“
Kreativita nie je len kopnutie múzy a rýchle spísanie toho, čo mi stihla pošepnúť. Je to chladné ráno, kedy vstaneš, prezlečieš sa, urobíš si kávu a otvoríš knihu. Je to noc, kedy si znovu otvoríš ten dokument a začneš písať. Je to dobrá produktívna práca, ktorá troška po troške napreduje.
Pracovitosť, tá sa vypláca, a nie pocity. Ty sa nepotrebuješ cítiť na písanie, alebo učenie, alebo cvičenie. Ty si potrebuješ uvedomiť, že napriek tvojim pocitom si človek so slobodnou vôľou a len ty si stojíš v ceste, nie tvoje pocity.
Takže čo robiť?
Ako študent máš kopu domácich úloh, seminárok, kreditových testov, zápočtov, niekoľko kapitôl na preštudovanie každý týždeň a nie vždy máš pevnú vôľu to všetko urobiť. Ale na tom nezáleží. Lebo si jednoducho môžeš povedať: Ja to urobím. Zatnem zuby a urobím to.
Je jedna vec, ktorú môžeš urobiť, aby ti aplikácia takéhoto nového postoja šla lepšie: dovoľ si nebyť dokonalý. Mnohí autori sú známi svojim postojom vytvárania konceptu, ktorý je úplne na prd. Len pre ilustráciu:
„Prvý koncept čohokoľvek je na hovno.“ (Ernet Hemingway)
Čo to pre teba znamená? Že sa nemusíš snažiť byť dokonalý hneď na prvý raz. Nemusíš urobiť úplne všetky domáce úlohy. Nemusíš napísať celú esej hneď teraz (zaraz takoj, ako sa na východe hovorí). Nemusíš sa naučiť všetky kľúčové slová. Pre začiatok stačí aj jedno či dva. Niekedy stačí aj otvoriť knihu a pokúsiť sa.
Nejde o to, aby si mal ten pocit, že musíš všetko urobiť, ale aby si mal ten pocit, že musíš začať. Ak si teda začal, o toľko jednoduchšie bude dokončiť danú úlohu. Takže ak si osvojíš tento „Je jedno, že sa na to necítim!“ postoj, pomôže ti to v mnohých úlohách, ktoré budú vyžadovať tvoju produktívnu (častokrát aj proaktívnu) účasť a kreativitu.
Jednoducho sa zatni a povedz si, že to dnes urobíš, ale aspoň začneš. A ak budeš s týmto postojom pracovať deň čo deň, dosiahneš progres, ktorý by si nikdy nedosiahol, ak by si vo chvíľach, kedy sa na to necítiš, nepracoval.
Prijmi teda slová povzbudenia a… ZAČNI!
Za inšpiráciu ďakujem Thomasovi Frankovi.
14 Comments
Jana Paveleková · 3. októbra 2016 at 21:40
Áno a potom keď makáš na škole od začiatku, tak dostaneš feedback od spolužiačky, že si premotivovaná 😀 😀
timkablog · 3. októbra 2016 at 21:45
Pripomeň to spolužiačke, keď stihneš vianočné nákupy, budeš mať zdravú pleť a neokušeš si nechty – narozdiel od nej. Nie je zlé byť premotivovaná. Nejde predsa o tento semester, ale o tvoj život. Tento postoj sa ti zo školy potom zíde 😉
Jana Paveleková · 3. októbra 2016 at 21:48
Ja sa osobne nad tým len pousmejem. Nerada si nechávam veci na poslednú chvíľu a keďže aj pracujem a cestujem, robím si všetko postupne. Niekedy leňošiť treba, ale všetkého s mierou. Ale super článok a aj názor, len tak ďalej!
timkablog · 3. októbra 2016 at 22:36
Leňošenie je tiež dobré 🙂 v istej miere (niekedy ju riadne prepísknem) 🙂
Ďakujem pekne!
Betka · 7. októbra 2016 at 14:30
Prvé slová sú neskutočná pravda. My ľudia sme už raz takí, obhajujeme svoju pohodlnosť, lenivosť… obhajujeme ju výhovorkami, ktoré akoby „zhadzujú“ našu osobu alebo podkopávajú sebavedomie (napr. „ja to nedokážem“). Nikoho neobviňujem, skôr či neskôr, raz alebo viackrát si tým prejdeme všetci. Avšak je dôležité uvedomovať si to, čo hovoríme a ako nás to ovplyvňuje. Jednoducho zatnúť zuby a napriek prekážkam ísť do toho. 🙂 Opäť skvelý článok a hlavne užitočný.
timkablog · 8. októbra 2016 at 0:34
Múdro hovoríš. Fakt my sme leňochodi 😀 a s tým podkopávaním máš tiež pravdu, my si bežne vsugerujeme, že na niečo nemáme a pritom to nie je pravda
Ďakujem za pochvalu aj pravidelné čítanie 🙂 no a samozrejme za komentár, som rada, že sa článok páčil a prajem ti veľa produktívnych dní 🙂
Radka · 10. októbra 2016 at 14:48
Parádní článek, uložím si ho jako motivaci, abych se k němu mohla vracet , protože přesně takové myšlenka dokážou nakopnout. Nechce se ti do toho? Tak tady máš a dělej 😀 Četla jsi Velké kouzlo od Elizabeth Gilbertová? Je pro mě velkou inspirací a o těchto věcech tam píše taky. Čekat na inspiraci nestačí, člověk musí začít pracovat sám na sobě, aby inspirace viděla, že to myslím vážně, a pak přijde. Realizace už trochu pokulhává, protože jsem momentálně zaneprázdněná studentka, ale mám to stále na paměti.
timkablog · 10. októbra 2016 at 15:28
Ďakujem, som rada, že ťa článok motivoval – to znamená, že spĺňa účel 🙂 a knihu nepoznám, vďaka za odporúčanie! Ako zaneprázdnená študentka sa tie viem stotožniť s tým, že realizácia občas nestíha za motiváciou, ale netreba to vzdávať!
Andrea FIALOVÁ · 9. novembra 2016 at 23:02
Přiznávám se, že poslední dobou se u mě střídají dvě nálady – buď jsem namotivovaná až moc, jsem schopná několik dní v kuse tvořit, psát, makat zkrátka jak o život, a pak mi stačí jeden malý zádrhel a všechno je v háji. To pak jenom sedím, civím do zdi a říkám si, zda má vůbec tohle všechno smysl. Jestli by nebylo jednodušší se na školu vykašlat, rozpustit blog, přestat snít o své vysněné škole, kam bych chtěla nastoupit na magisterské studium, o své práci snů. Nebylo by snazší najít si prostě obyčejnou práci a žít obyčejný život, jako miliony jiných lidí?
Naštěstí si vždycky po nějaké době vzpomenu na slova jednoho člověka, kterého si velice vážím pro jeho pokoru a neskutečně skvělou povahu, který mi kdysi řekl: „Hlavně dělej věci tak, abys byla TY šťastná.“ A pak mi dojde, že prostě být zapikaná někde v kanclu, kde budu dělat denně jednu a tu samou nudnou práci, a pak si prostě zalezu doma k bedně, abych viděla nejnovější díly všech možných seriálů a pořadů – ne, to bych asi dlouho nevydržela a šťastná bych opravdu nebyla. 🙂
timkablog · 9. novembra 2016 at 23:11
Ahoj Aďka, vďaka za komentár.
Neboj sa – tieto nálady sa striedajú aj u mňa a úplne ti rozumiem. Tiež som niekedy hyperaktívna a najmä proaktívna a inokedy na všetko zvysoka kašlem. Tento článok mi pri písaní naozaj pomohol uvedomiť si, že to nie je o tom, ako sa cítim. Je to ako v láske voči dieťaťu, proste navaríš, aj keď nechceš, pofúkaš, aj keď si za to rozbité koleno môže samo… 🙂 Určite sa svojich snov nikdy nevzdávaj a pracuj na nich denne. Želám ti, aby sa tvoje sny stali tvojou vášňou, a aby si na nich pracovala a dosiahla ich!
Mne zas pomáha toto pravidlo: to, čo považuješ za najdôležitejšie, urob dnes ako prvé.
Prajem ešte pekný zvyšok týždňa <3
zuzianka15 · 8. novembra 2017 at 21:37
Ach, mám to úplne tak isto. Ďakujem za článok.
EFEKTÍVNE ŠTÚDIUM Ako prestať prokrastinovať – timkablog · 12. decembra 2016 at 21:19
[…] v mojom článku. Kľudne choď teraz, možno ťa trochu nakopne, ja počkám. Kliknutím na link sa ti to otvorí v novom okne, po prečítaní sa sem vráť. Už? Výborne, tak poďme ďalej […]
2016: Balíme! Čitateľský dotazník – timkablog · 27. decembra 2016 at 11:59
[…] teraz spisovala, aký bol môj rok – ktorý bol cestovateľský, zaľúbený, motivujúci, vyčerpávajúci a krásny – sa ale obraciam na teba, na mojich […]
EFEKTÍVNE ŠTÚDIUM Ako prestať prokrastinovať - timkablog · 6. januára 2017 at 12:34
[…] v mojom článku. Kľudne choď teraz, možno ťa trochu nakopne, ja počkám. Kliknutím na link sa ti to otvorí v novom okne, po prečítaní sa sem vráť. Už? Výborne, tak poďme ďalej […]