Aký je rozdiel medzi strednou a výškou? Tipy od študentov, vďaka ktorým prežiješ prvý ročník na vysokej

Máš obavy z toho, aký je rozdiel medzi strednou a výškou? Profesori, intrák, skúškové, noví ľudia – rozdielov je veľa, až sa môžu zdať strašidelné (alebo naopak výhodné). Aby si mal prestup zo strednej na výšku čo najhladší, pripravila som pre teba tento článok.

Okrem vlastných tipov som zozbierala aj rady a skúsenosti mnohých ďalších študentov. Ako? Jednoducho – na Facebooku existuje skupina s názvom Dnes študujem, kde nájdeš tipy, motiváciu a podporu pre študentov. Opýtala som sa tých starších, čo by poradili mladším kolegom a toto sú výsledky môjho prieskumu. Všetkým zúčastnením v spomínanej debate ďakujem za vzácne rady! Nezabudnite sa o článok podeliť, veď je sčasti váš. 🙂

V čom sa líši výška od strednej?

Pokúsim sa to najprv zosumarizovať predtým, než ti jednotlivé zmeny vysvetlím dopodrobna. Medzi najväčšie a najbežnejšie zmeny patria tieto veci:

• zvyčajne si rozvrh skladáš sám, máš väčší výber predmetov
• častokrát začínaš bývať sám
• vzťahy na výške fungujú inak ako na strednej
• učia ťa (nie vždy) profíci
• očakáva sa od teba vyšší výkon, no zodpovednosť za tvoje známky je len na tebe
• nie vždy bude potrebné učiť sa priebežne (ale rýchlo zistíš, že inak to veľmi nejde)
• máš toľko možností, že niekedy nevieš, čo skôr
• rozvrh je iný, rovnako aj prázdniny

Pokúsim sa teda tieto veci rozdeliť do kategórií a verím, že spolu s kolegami zo skupiny ti dáme prehľad o tom, čo ťa v akadémii čaká.

Tvoj čas na škole: rozvrh, predmety, skúšky a prázdniny

Okrem povinných predmetov je na tebe, aké predmety si vyberieš a kedy na ne budeš chodiť. Sedieť ti musia len kredity na konci štúdia (a na prechod medzi semestrami musíš splniť isté minimum). Môže sa však stať, že nemáš na výber, z jedného predmetu je len jedno cvičenie a jedna prednáška, a pokojne ti v rozvrhu môže vzniknúť medzera aj v rozmedzí niekoľkých hodín. Neber to však ako niečo zlé. Ako to potvrdil v skupine aj Jakub, vznikne ti tak priestor či už na nejaké mimoškolské aktivity alebo na rozbehnutie vlastnej iniciatívy alebo biznisu.

Za seba však musím dodať jednu vec. Všetci mi všetci hovorili, ako budem mať voľný rozvrh. To sa mi však potvrdilo len v bakalárskom poslednom semestri a teraz na magisterskom štúdiu. Inak som bola v škole každý jeden deň, aj v piatok, niekedy aj 5-7 hodín. Samozrejme, stále tam bol priestor na robotu, ale žeby to bolo lážo-plážo, resp. by sa dal rozbiehať biznis a pritom mať perfektnú dochádzku, to nie.

Študenti si však najmä pochvaľujú voliteľné predmety. „Ja za veľké pozitívum považujem to, že na výške nemám predmety, ktoré som na gymku nemala rada (matika, chémia, atď.) a môžem sa venovať tomu, čo ma baví, t.j. jazyky“, prezradila Zuzka. Tá mala napríklad 3 semestre ruštinu a ďalšie 3 španielčinu, brala to ako jazykovku zadarmo, za ktorú máš ešte aj kredity navyše! Ja som si podobne zvolila všetky možné predmety literatúry a literárneho prekladu a tak mám celkom dobrý rozhľad napriek tomu, že to vôbec nie je súčasťou hlavnej náplne môjho štúdia.

Pokiaľ ide o skúškové obdobie, môžeš sa sám rozhodnúť, kedy na aké skúšky pôjdeš. Zvyčajne platí, že máš 3 pokusy: napriek tomu ti osobne odporúčam prihlásiť sa na prvé možné termíny, a to najmä v letnom semestri. Reálne sa ti môže podariť mať až trojmesačné prázdniny a tie vieš pokojne využiť hoci aj na stáž či prácu v zahraničí (alebo na leháro).

TIP: Žiješ na intráku? Prečítaj si, ako môžeš hacknúť intrákovskú kuchyňu a jesť zdravo aj ako študent.

Vzťahy na výške: priateľstvá a vyučujúci, networking

Na tomto sa zhodli viacerí. Zuzka, Jakub aj Veronika jednohlasne hovoria, že vzťahy na výške fungujú proste lepšie. Na otázku, čo ich prekvapilo na výške, odpovedali takto:

Oveľa lepšie medziľudské vzťahy, neskutočná podpora od spolužiakov a radosť z kolektívu. Keďže som však na medicíne tak vyššie zmienené veci ako mimoškolské aktivity to nehrozí, šokovalo ma to množstvo učiva. Kebyže mi niekto povie pred nástupom, že to zvládnem tak neuverím. Dnes po dvoch ročníkoch som už zvyknutá a prvákom hovorím, že si zvyknú. Ale prvé dva mesiace som mala všetkých starších za superhrdinov s megamozgami. (Veronika B.)

Mňa prekvapilo viac vecí, ale vypichnem asi len jednu, pre mňa dosť podstatnú. Prekvapili ma lepšie vzťahy. Už to nebolo to stredoškolské ohováranie a doťahovanie, že on mi urobil toto a tamto. (Veronika K.)

Extrémne pozitívne ma prekvapil najmä systém vzdelávania, vyučujúci na úrovni a najmä ochotný pomôcť často až nad rámec. Stretol som obrovské množstvo skvelých ľudí, ktorí sú najmä rozhľadení a… Proste open-minded, nenapadol mi vhodný slovenský ekvivalent. Ďalší podstatný rozdiel oproti strednej je získavanie cenných kontaktov a prepojenie s praxou, či už formou stáží, alebo napríklad cez Erasmus. (Jakub)

Ja sa k týmto názorom len pridávam. Nič si na výške nevážim asi tak, ako to, že ma učia ľudia, ktorí reálne vykonávajú profesiu, ktorú chcem robiť ja sama. Vnímame sa ako kolegovia, ich rady sú dobre mienené, nejde len o povyšovanie sa. Sú skúsení a častokrát nápomocní.

Samozrejme, možnosti vycestovať na Erasmus, absolvovať stáž alebo chodiť na networkingové eventy pre študentov, sú ďalšie výhody. Buď teda múdry a využi všetky tieto príležitosti! 🙂

TIP: Prečítaj si viac o tom, aký bol môj Erasmus v Španielsku. Bola som na ňom hneď dvakrát!

Štúdium: Ako vyzerá bežný akademický rok na výške?

V prvom rade je rozdelený na dva semestre. Jeden semester má 2 časti: výučbovú a skúškové obdobie. Počas skúšok sa nevyučuje, počas výučby ťa môže čakať niekoľko testov, tie sa zvyčajne nazývajú zápočty. Záleží to od toho, čo študuješ. Na čom sme sa v skupine zhodli hádam všetci, no zhrnula to dobre Eszter aj Kristína je, že ťa počas semestra nikto nebude nútiť učiť sa.

Dovoľ mi vysvetliť to, lebo až sem počujem krik ukrivdených, ktorí to majú inak. Zvyčajne sa nedostávajú známky/body na každej jednej prednáške a na každom cvičení. Z jedného predmetu môžeš mať 2-3 zápočtové testy, takisto ti môžu dať zadanie (esej či projekt alebo prezentácia, či už skupinová alebo sólo). Ja osobne som najmä spočiatku mala veľa domácich úloh (mala som predmety ako anglická gramatika a pod.). Neskôr mi pribudli napríklad literatúra s povinným čítaním alebo cvičenia, na ktoré sa trebalo vopred pripraviť.

Môže sa stať, že vyučujúci na prednáške očakáva, že ľudia prídu pripravení (a úprimne, lepšie sa na takých prednáškach sedí, lepšie sa ti robia poznámky). Napriek tomu vo všeobecnosti platí, že nad tebou nikto nevynáša pravidelný súd, nečakajú ťa náhle testy, nevyvoláva sa k tabuli. Reálne ťa nikto nedonúti učiť sa pred tým, než začne skúškové obdobie. Ak tvoje zápočty nie sú podmienkou pre účasť na skúške, je možné semester zvládnuť bez toho, aby si otvoril knihu pred Vianocami. ALE NEODPORÚČAME TI TO. Ak sa máš rád, budeš sa učiť poctivo.

Ja osobne som až neskôr som pochopila, že poctivá príprava sa oplatí. Síce mám len 2-3 hodiny za deň a napriek tomu sa učím ďalšie 3 v ten istý deň, ale vo všeobecnosti mám tak rozhľad počas štúdia, nestrácam sa tak ľahko a nezomieram počas skúškového.

TIP: Zoznam všetkých článkov, ktoré ti pomôžu prežiť skúškové či koniec školského roka bez ujmy na zdraví. Ulož si ho do záložiek!

Nie je všetko zlato, čo sa blyští

V skupine sa ozvali aj hlasy, ktoré si výšku až tak nepochvaľovali. Je pravda, že niekedy ťa budú učiť ťuťmáci, alebo ľudia, ktorí ťa demotivujú. Je pravda, že nie všade sa dostaneš na Erasmus. Tiež sa môže stať, že za 5 rokov sa aj tak nenaučíš to, čo potom budeš reálne robiť. Super to zhrnula Pavla:

Překvapil mě systém, naivně jsem si před tim myslela, že na VŠ jdou lidi pro to, aby se něco naučili, a že škola to bude po nich vyžadovat. Teď po letech od promoce mě ještě pořád překvapuje, jak málo škola připravovala studenty na praxi… byla sem na mezinárodním obchodě a i když mam červenej diplom, nejsem schopná dovízt do ČR ani ponožky. A nějaký ponaučení z toho? Nespolíhat se na to, že vysokou něco získáme, ve většině případů je to jen papír a nálepka a čím dřív si začne člověk budovat svoje znalosti a zkušenosti mimo, tím líp.

Hoci ja mám šťastie na profíkov, nie je to tak všade. Preto, bez ohľadu na to, kam sa na výšku vyberieš, ti odporúčam začať zbierať mimoškolské skúsenosti hneď ako sa bude dať. Napríklad aj cez dobrovoľníctvo. 🙂

Rady (aj) od mamky

Na záver pridávam pár praktických rád, ktoré sa v debate zozbierali.

1. Všímajte si vyučujúcich, u jedného z nich budete písať záverečnú prácu.
2. Vyberajte si človeka, nie tému… radšej mať ťažkú/obsiahlu/zložitú/… tému a vedúceho, ktorý poradí, ako mať perfektnú tému, ale vedúci ťa nenasmeruje, v podstate ťa hodí do vody a plav.
3. Ak tvoj odbor študuje ďalších max 10 ľudí, urobte si spoločný chat a vytvorte partiu, ak je vás viac, tak spoločnú skupinu (aby sa príspevky nestratili) a niekoľko menších partií. Je to úžasná pomoc, ak sa máš na koho obrátiť, keď potrebuješ poznámky z prednášky, lebo si bol/a u zubára, či potrebuješ niečo vysvetliť a niektorým sa lepšie učí v skupine…
4. A moja osobná rada: zapisujte si telesnú. Sú to 2 kredity a -10 kíl.

Čo prekvapilo pri prechode zo strednej na výšku najviac teba? Poraď ďalším študentom v komentoch pod článkom! Ak sa ti článok páčil, pridaj sa do skupiny, kde nájdeš perfektných ľudí, ktorí si pomáhajú.