5 vecí, ktoré som získala vďaka blogovaniu

Timkablog som založila v roku 2016 ako spôsob zlepšiť sa v písaní a využiť voľný čas na Erasme. Nebola som jedna z tých študentiek, ktoré celé dni precestovali, bavilo ma byť aj sama a konečne si užívať voľný čas v byte, ktorý som mohla nazývať mojím. Postupne sa vybudovalo publikum a stal sa z toho návyk.

Po návrate na východné Slovensko som sa rozhodla v blogovaní pokračovať. Musela som si tak vytvoriť novú rutinu. Takú, ktorá by zahŕňala blog, školu, brigádu a dobrovoľníctvo. Postupne som sa učila viac o spravovaní času, o podnikaní, o zručnosti písania a predovšetkým aj o sebe samej. Toto sú tie najzaujímavejšie veci, ktoré mi blogovanie prinieslo do môjho života.

1. Zručnosti a skúsenosti, ktoré sa hodia do môjho CV

V tomto roku končím školu a preto som videla množstvo inzerátov pre absolventov. Viete, aké požiadavky majú častokrát spoločné, bez ohľadu na to, či je to marketingovka, eventovka, redakcia magazínu, miestna knižnica alebo kvetinárstvo?

• skúsenosti so sociálnymi sieťami
• skúsenosť s email marketingom
• práca vo WordPress alebo inom CMS

Toto všetko som si vďaka blogovaniu vyskúšala a stále sa v tom zlepšujem. Napokon som si našla prácu ako content manager pre digitálnu agentúru, takže všetky tieto zručnosti využívam naozaj každý deň.

Okrem nich je to ale aj veľa mäkkých zručností, ktoré sa zídu v živote (nielen tom pracovnom). Viem si určovať vlastné deadliny, viem si určiť výšku odmeny za odvedenú prácu, spravovať si svoj čas (ešte lepšie), komunikovať so značkami, plánovať obsah, pózovať pred fotoaparátom a lepšie vyjadriť svoj názor. Áno, tento odsek už znie ako úryvok z môjho motivačného listu, ale zároveň tak naozaj potvrdzuje, že vďaka blogovaniu som sa posunula osobnostne aj kariérne.

2. Spoznala som samu seba

Taký veľký osobný projekt ako blogovanie spája veľa povinností: okrem písania článkov (ktoré okrem nápadu potrebujú napísať, naformávať, opraviť, publikovať a dostať medzi ľudí) musím mať obrázky (už vyše roka zo zásady len moje), fungujúci web, aktívne sociálne siete a najmä dostatok nápadov. Naučilo ma to však veľa o sebe.

Napríklad rozumiem tomu, ako funguje moja motivácia: to znamená, že viem, kedy sa mi najlepšie píše a viem, čo mám robiť, ak písať musím a nechce sa mi. (Brutálne užitočná vec, keď pracujete ako redaktorka.)

Poznám svoje hranice. Zistila som, koľko toho unesiem naraz a aké sú moje osobné varovné signály, ktoré ma upozorňujú, že je toho už priveľa.

Pochopila som, aký typ práce ma baví – musí spájať kreativitu a zámer. Tvorivosť však nemám až tak v oku (hoci som celkom dobrá s makeupom, sotva viem dobre fotiť a v grafickom dizajne som hrozná). Nachádzam ju v slovách a s nimi chcem aj pracovať. Ak je to pre zmysluplný zámer, som ochotná ísť až na hranicu svojich síl.

Som ambivert. Písaním a časom osamote som našla svoju introvertnú stránku a postupne sa učím starať sa o ňu aspoň tak dobre, ako o extroverta vo mne. Aj vďaka tomu viem dnes hovoriť o smrti mojej mamy alebo o produktivite tak, aby to oslovilo ľudí a prinieslo im nádej či inšpiráciu.

3. Vedľajší zdroj príjmu

Oh, áno, všetci na toto čakali: isto sa zo mňa stala nenásytná influencerka a zmrzlinu jem zásadne zadarmo (smiech).

Nie je to úplne tak. Pravdou ostáva, že vďaka blogovaniu som sa zlepšila v písaní. A vďaka tomu som za tri roky mohla písať pre viaceré portály online. A od leta 2019 dokonca pracujem ako šéfredaktorka pre dva z nich. Z brigádky sa stal full time job a dôvodom nie je megaúspešný miliónový blog, ale skúsenosti, s ktorými bol zamestnávateľ ochotný pracovať. Vypracovala (či som vypísala) som sa tam však sama a blogovanie s tým priamo až tak nesúviselo.

Je pravda, že aj vďaka blogu som si už mohla užiť isté výhody. Najčastejšie to boli produkty, zľavy alebo výlety, na blogu sú aj články spojené s finančnou odmenou. Každú spoluprácu vždy označím a nehanbím sa za ňu, zároveň sa s ňou ale nezvyknem vystatovať. Za každým článkom je totiž rovnaká tvrdá práca a to, že niekto ju je ochotný podporiť, je len dôvodom, prečo viem ten obsah pre teba naďalej prinášať a nemusím sa až tak naháňať za prácou a zárobkami. Ale toto nie je článok o reklame, takže ideme veselo ďalej. 🙂

4. Kontakty, známosti, kamoši

Blogeri, to je jedna veľká banda. Niektorí sa ohovárajú, iní sa kamošia, ďalší sa sledujú a povzbudzujú a je to jednoducho rovnaká komunita ako napríklad spolužiaci v triede. Najkrajšie na tom je, že mnohí slovenskí blogeri majú aj full time prácu, takže poznám napríklad hovorkyne, digitálnych nomádov, podcasterov, mamičky, študentky, fotografov… ja si to veľmi pochvaľujem.

Nechodím často na blogerské eventy (hoci pri jednom košickom som pomáhala s organizovaním), ale s niektorými som sa už stretla a skamošila. Je to skvelý spôsob, ako spoznať ľudí mimo výšky a mimo brigády a rozšíriť si tak sieť kontaktov.

BONUS: Najmä kvôli fotkám poznám väčšinu kaviarní a cukrární, parkov a uličiek v Košiciach a postupne už aj v Bratislave. Niektoré z tých miest sú ideálne na prácu alebo štúdium, pozri si mapu, kde ich nájdeš všetky pohromade

5. Fun fact: I’m a blogger

Konferencie, zájazdy, Erasmus, projekty a všade tie isté zoznamovacie hry: povedzte svoje meno a 1 zaujímavosť. Blogovanie je perfektná záležitosť, pretože vždy mám poruke nejaký fun fact o sebe. Je to fajn začiatok rozhovoru a navyše pre niekoho ako ja, kto nemá rád tzv. small talk, je to spôsob, ako začať hovoriť o niečom hodnotnom, na čom mi záleží.

Keď sa takto na roky blogovania obzriem, musím uznať, že to bolo veľmi dobré náhle rozhodnutie začať a jednoznačne v tom mienim pokračovať. 🙂

Tak čo, vyskúšal/vyskúšala by si si blogovanie aj ty?